Matka, ktorá chcela odstrániť otca zo života svojej dcéry, si vymyslela ohavné obvinenie. Môj klient mu čelil celých desať rokov. Hoci ho súd napokon spod obžaloby oslobodil, nedokázal mu vrátiť to najcennejšie – čas, počas ktorého nemohol byť súčasťou života svojej dcéry. Je vysoko pravdepodobné, že už ani nikdy nebude.
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 46T/88/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010736
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Güner
ECLI:SK:OSPK:2025:1724010736.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudkyňou JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovaného: J. G., pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.septembra 2025 v Pezinku
r o z h o d o l :
Obžalovaného:
J. G., X. G. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. Y. S. XXX, Y. S.
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 22.11.2024, č. 3 Pv 3/23/1103-23,
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase v mesiaci február a marec 2015 v S. M. D., Y. L. X. N. F. XXXX/X mal minimálne
šesť krát sexuálne zneužiť svoju dcéru maloletú J.. K.., X.. XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že jej svojou
ľavou rukou rozťahoval nohy a následne dvoma prstami pravej ruky ju dráždil v oblastí genitálií, pričom
zároveň bol zohnutý nad maloletou dcérou J.. K.. a olizoval ju v oblasti genitálií,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
O d ô v o d n e n i e
Na hlavnom pojednávaní po tom, ako súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 Trestného poriadku, pričom uviedol, že je nevinný, súd vykonal dokazovanie podľa § 258 ods. 1
Trestného poriadku výsluchom obžalovaného, H.. H. K., K.. F. K., J.., L. F., H. L., R. Y., podľa § 268 Tr.
poriadku vypočul znalca H.. G. F.P., J.., podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil závery znaleckého
posudku č. 17/2017 ( č.l. 38-76), ZP č. 99004/2020 ( č. l. 180-212), ZP č. 20/2019 ( č. l. 214-226,
ZP č. 99049/2022 ( č. l. 228-250), ZP č. 59/2023 ( č. l. 350/364), postupom podľa § 269 Trestného
poriadku na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v
súdnom spise: mailová komunikácia ( č. l. 528-530), lekárske správy maloletej ( č. l. 251-285), Správa
Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie ( č. l. 295-296), Uznesenie poverenej
príslušníčky OR PZ Senec záhlavie a výrok ( č. l. 370-372), Odborné vyjadrenie H.. L. ( č. l. 549),
Lekárska správa z urologickej ambulancie ( č. l. 550), správa z dermatologickej ambulancie ( č. l. 551),
List o prehliadke mŕtveho ( č. l. 552), List ÚPSVaR Pezinok ( č. l. 83),Uznesenie KS BA výrok a bod 9
( č. l. 99), Výpoveď svedkyne H.. K. ( č. l. 82) Odpis z registra trestov obžalovaného ( č. l. 213), Výpis
z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného ( č. l. 212).
S poukazom na § 168 ods. 1 Tr. por. sledujúc zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por. súd uvádza, že
nepovažuje za rozporné s predmetným ustanovením, ak v rámci odôvodnenia tohto rozsudku nebude
uvádzať podrobný obsah výpovedí procesných strán a svedkov či podrobný opis ostatných dôkazov, ak
tieto žiadnym spôsobom neobjasňujú okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech obžalovaného.
Zápisnica o hlavnom pojednávaní poskytuje ucelený obraz o vykonanom dokazovaní, pričom v rámci
záverov o preukázaných skutočnostiach, ako aj v rámci právnych úvah súd v prípade potreby na
jednotlivé dôkazy poukáže.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných dôkazov:
Obžalovaný J. G. vypovedal, že predmetný skutok sa nestal, svoju dcérku miluje. Naposledy ju videl
v decembri 2016. Uviedol tiež genézu jeho vzťahu s matkou poškodenej- H. K., do ktorého podľa
obžalovaného výrazne zasahovala stará mama poškodenej – H. K.. S matkou maloletej spolu nebývali
od októbra roku 2015, po čom mu nebolo umožňované sa s dcérkou – poškodenou stretávať, tak
podal návrh na úpravu styku, čo vidí obžalovaný ako spúšťač problémov s bývalou družkou H., ktorá
sa mu mala vyhrážať, že pokiaľ svoj návrh nestiahne, zabezpečí mu taký posudok, že dcéru do
plnoletosti neuvidí. Prvé trestné oznámenie H. K. sa týkalo údajných vyhrážok zabitím a inými, čo
podľa obžalovaného nebolo založené na pravde. Poukázal tiež na to, že trestné oznámenie v tejto veci
podala matka poškodenej až v decembri 2016, teda po 18 mesiacoch od údajného skutku, a domnieva
sa, že preto, aby mu bolo znemožnené sa s dcérou stretávať. Svoj návrh na úpravu styku stiahol
po 3 rokoch so zdravotných problémov. Z tých, z ktorých ju obviňovala matka poškodenej, že ju mal
nakaziť a byť infekčný popiera, uviedol, že absolvoval vtedy všetky potrebné vyšetrenia s negatívnym
výsledkom. Záverom poukazoval na lásku k poškodenej, ktorá mu chýba, výsluch obžalovaného bol
výrazne emotívny a sprevádzaný uveriteľným smútkom i plačom súvisiace s opisovaním nemožnosti
byť so svojou dcérou.
Na podporu svojich tvrdení obžalovaný v konaní predložil lekársku správu z urologickej ambulancie
Y. R..K..S.. z 06.03.2017 deklarujúca výsledky odberov zo 06.02.2017 o tom, že J. G. mal negatívne
výsledky na hepatitídy, IV, mykoplazmy, ureaplazmy, chlamídie a iné, so záverom o nepreukázanej
infekcii HPV.
Obhajoba taktiež poukázala na uznesenie poverenej príslušníčky OR PZ v Senci ČVS:ORP-540/BE-
SC-2016 z 22.07.2016, ktorým bolo podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vo veci trestného oznámenia
podaného dňa 25.06.2016 oznamovateľkou H. K., ktorá tvrdila, že od marca 2015 do mája 2016 sa jej
bývalý priateľ J. G. niekoľko krát vyhrážal a to takým spôsobom, že jej gestikuláciou rúk naznačoval, že
jej podreže krk, ďalej jej vulgárne nadával, ukazoval prostredný prst, ponižoval ju a správal sa rizikovo
a hrubo voči jej osobe a ich a maloletej dcére J.. K.., odovzdaná vec Okresnému úradu v Senci na
prejednanie, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin, ale ide o skutok,
ktorý by mohol byť oprávneným orgánom prejednaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.10.2016. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odpovede na
lustrácie obžalovaného vo výpise z priestupkov a správnych deliktov, z ktorej vyplýva, že obžalovaný sa
dopustil niekoľkých priestupkov na úseku cestnej premávky, nebolo zistené, že by sa dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu.
Svedkyňa H. K., matka poškodenej vypovedala, že začiatkom februára 2015, keď požiadala
obžalovaného počas prebaľovania dcérky, aby ju postrážil, keď si odbehla pre nejaké veci, pri návrate
videla, ako je nad ňou sklonený, ľavou rukou ju držal za pravú nohu a ľavú ruku mal na jej stehne,
hlavu mal v jej rozkroku. Uvedené sa malo zopakovať o 3-4 dni v kúpeľni, kedy s ňou opäť ostal sám,
svedkyňa opäť zakcentovala, že obžalovaný ľavou rukou jej držal pravú nohu a hlavu mal medzi jej
nohami. Ďalej popísala incident z polky februára, kedy boli u nich na návšteve aj jej rodičia, obžalovaný
odišiel s poškodenou do spálne, a keď prišla s vecami z druhej izby svedkyňa, obžalovaný mal opäť
ľavou rukou držať poškodenú za pravé stehno a hlavu mal v jej rozkroku. Do spálne potom mala prísť
aj stará matka, ktorá uvedené mala vidieť tiež. Náhle mal byť obžalovaný agresívny a vyhrážal sa
svedkyni podrezaním krku, kedy začala mať obavy o seba a jej dieťa ( poškodenú). Tieto vyhrážky od
obžalovaného sa mali diať podľa svedkyne po celý rok 2015 a ešte aj v roku 2016, pričom situácia s
dcérkou- poškodenou pri prebaľovaní obžalovaným sa mala zopakovať ešte asi dva krát. Svedkyňa tiež
uviedla, že obžalovaný mal v tom čase bradavice, ktoré môžu prenášať HPV vírus. Pri odstraňovaní
rozporov s výpoveďou svedkyne z prípravného konania spresnila, že obžalovaný počas týchto incidentov
keď mal hlavu medzi jej nohami pohyboval ňou a olizoval ju, a druhú ruku mal mať na stehne poškodenej.
Pokiaľ ide o uvedené incidenty, po prvý krát tomu svedkyňa nemohla uveriť, po druhom už obžalovaného
s maloletou nenechávala osamote. Ako prišlo k ďalším incidentom nevie, ale s dcérkou ho už na dlhší čas
samého nenechávala. Ona mu neskôr aj chcela umožniť sa s dcérou stretávať, ale iba za jej prítomnosti,
vychádzala mu v ústrety keďže býval v Anglicku. Snažila sa i o urovnanie ich vzťahu, ale nešlo to, okrem
nevhodných sexuálnych praktík na dieťati bol hlavným dôvodom ich rozvodu podľa svedkyne to, že s
nimi nežil, zlyhal ako partner čo boli dve odlišné línie. Podal i žiadosť o úpravu styku, lebo sa nechcel
dohodnúť. Tiež uviedla svedkyňa, že obžalovaný videl poškodenú naposledy v roku 2018.
V znaleckom posudku č. 20/2019 znalec J.. A. S., z odboru psychológie sa vyjadril k osobe svedkyne,
pričom uviedol, že u H. K. považuje všeobecnú i špecifickú vierohodnosť jej výpovede za vyhovujúcu.
Svedkyňa H. K. – matka H. K., stará mama poškodenej-vypovedala, že bola dva krát svedkom toho,
ako sa obžalovaný nevhodne správal ku poškodenej keď mala 3,5-4 mesiace. Bolo to vo februári,
keď obžalovaný vzal poškodenú do spálne, oni boli v obývačke, dcéra išla po chvíli za obžalovaným,
svedkyňa išla za ňou a od dverí videla ako bol obžalovaný zohnutý alebo čupel, malú držal rukou za
nožičku hore a hlavu mal medzi jej nohami a začal ju chytať. Skríkla na neho čo to robí, na čo mal
obžalovaný očervenieť, postaviť sa a odísť. Ďalší incident bol podľa svedkyne asi koncom februára alebo
v marci, kedy obžalovaný vzal malú do kúpeľne, povedala, že príde malú prebaliť, len išla po veci, a
videla ako má obžalovaný malú vyzlečenú, mal zdvihnutú jej nožičku držal ju ľavou rukou. Obžalovaný
sa podľa svedkyne i vyhrážal matke poškodenej, že ju zabije a podreže krk, čo urobil asi 3 krát v
prítomnosti svedkyne, matka poškodenej sa ho bála. Obžalovaný mal poškodenú oblizovať a dotýkať
sa jej prstami. Tiež vypovedala, že obžalovaný mal herpes, potom diagnostikovali malej HPV vírus,
poškodená absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia, obžalovaný sa podľa svedkyne odmietal vyšetriť.
Vzťah jej dcéry s obžalovaným bol ich vecou, obžalovaný podľa svedkyne nevedel komunikovať s
matkou dieťaťa, zistili, že jeho otec bol alkoholik a bol ním aj obžalovaný a to neliečený.
Expertmi forenznej psychológie s.r.o., znaleckou organizáciou z odboru psychológie bol vypracovaný
znalecký posudok č. 59/2023, ktorý mal posúdiť osobu svedkyne H. K. okrem iného uviedol, že
všeobecná vierohodnosť jej výpovede je nenarušená, no špecifická vierohodnosť výpovede svedkyne
( teda jej výpovede vo vzťahu k vyšetrovanej veci) je narušená a výpoveď svedkyne nie je vierohodná,
nakoľko disponuje negatívnymi osobnostnými vlastnosťami, ktoré znižujú jej vierohodnosť výpovede vo
vzťahu k vyšetrovanej veci.
Svedok F. K. starý otec poškodenej, manžel H. K., vypovedal, že jeden krát bol svedkom situácie, keď
boli s manželkou na návštevy u rodičov poškodenej, ako počul krik zo spálne, kedy mala jeho manželka
kričať na obžalovaného, čo to robí s malou. Manželka mu potom následne vysvetľovala, čo obžalovaný
robil a že to nemalo byť prvý krát, že mal nevhodné praktiky na poškodenej, čo sa malo podľa lekárskych
potvrdení ukázať, že následkom toho mala poškodená mať zdravotnú ujmu. Pokiaľ ide o vyhrážky matke
poškodenej od obžalovaného tieto nikdy nepočul, iba raz videl gesto ako ukazuje obžalovaný jeho
dcére rukou kolmo na krk. Dcéra s manželkou mu spomínali, že nevhodné správanie obžalovaného voči
poškodenej sa malo stať 6-8 krát.
Pokiaľ ide o ďalších vypočutých svedkov tak L. F. sa ku skutku vyjadriť nevedel, pamätal si na jednu
návštevu u obžalovaného asi v máji 2015, kedy mu prišlo že sa k sebe správajú normálne, a sú k sebe
slušní. Svedkyňa H. L. C. R. Y. v podstate obe vypovedali, že sú kamarátky s obžalovaným, jeho rodinu
stretli iba raz, keď boli na návšteve u mamy obžalovaného v lete 2015, obžalovaný vyzeral ako starostlivý
otec, rozpory medzi ním a H. K. nebadali, ani jej ostražitosť voči poškodenej vo vzťahu k obžalovanému,
a táto návšteva podľa svedkýň prebehla normálne.
Znalec H.. G. F. vypovedal, že sa pridržiava písomne vypracovaného znaleckého posudku z roku
2020, kedy mal vyšetriť obžalovaného, pričom podklady k záverom získal psychologickým vyšetrením
klinickým, testovými metódami, tiež pomocou PPG vyšetrenia, poukázal na strany 14-16 ZP. Na strane
14 sa nachádza i záver z prístrojového PPG vyšetrenia ( falopletyzmografické prístrojové vyšetrenie),
záznam ktorého uvádza, že v prípade obžalovaného ide o jedinca sa aktívnym záujmom o uspokojovanie
svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku, resp. osoby s
vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi. Znalec nepredpokladá vzhľadom na absenciu odoziev
na pedofilne orientované podnety, že pedofilné formy sexuálnej interakcie by mohli patriť do spektra
foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu jeho pohlavného pudu. Znalec ďalej vypovedal, že
nosnou časťou rozboru je uvedenie motivačných rámcov, kt. vo všeobecnosti prichádzajú do úvahy
vo vzťahu k zneužívaniu dieťaťa. Tento motivačný rámec môže byť a/ deviantný, b/ nedeviantný.
Z tohto konštatovania vyplýva, že dieťa môže zneužívať tak osoba trpiaca deviáciou, ako aj osoba
netrpiaca deviáciou. Skúmal u obžalovaného, či vykazuje znaky, kt. sú charakteristické pre deviáciu a
či teda môže byť naplnený deviantný motivačný okruh. Túto možnosť vzhľadom na psychosexuálny
vývin a samotné PPG vyšetrenie u obžalovaného vylúčil. Okrem iného poukázal na to, že išlo o dieťa
vo veľmi rannom veku a pokiaľ by išlo o pedofilne motivovaný skutok bolo by to veľmi zjavné. Vo
vzťahu k nepedofilnému motivačnému okruhu uviedol, že ide o okruh kde vlastne páchateľ zlyháva
v kontrole správania a k tomuto by sa očakávalo, že vykazuje príslušné osobnostné predpoklady. U
týchto páchateľov sa predpokladá odklon od väčšinového hodnotového systému, vedomosť odklonu od
etických a morálnych noriem, musí byť zaznamená tendencia k riešeniam záťažových situácií v rozpore
s nárokmi väčšinovej spoločnosti a teda musí byť zjavné, že jedinec je disociálne nápadný. Takýmito
páchateľmi, ktorý vykazujú nedeviantné faktory bývajú alkoholici, závislý od iných návykových látok,
ľudia ktorý vykazujú disociálnu nápadnosť v priebehu života, zlyhávajú v kontrole správania, sú pracovne
málo adaptovaní apod.. Títo páchatelia sa zameriavajú na deti, kt. sú vyvinutejšie a aspoň trochu im
pripomínajú ženský objekt. To znamená, že je veľmi málo pravdepodobné, aby niekto u koho sme vylúčili
deviáciu a zaoberáme sa nedeviantnými faktormi, aby zneužíval dieťa na svoje sexuálne uspokojenie
vo veku keď je toto dieťa prebaľované. Znalec tiež konštatoval, že konanie ktoré sa obžalovanému
kladie za vinu je psychologicky veľmi málo zrozumiteľné v kontexte uvedených poznatkov a považuje
ho za veľmi málo pravdepodobné. Tiež prakticky vylúčil, že by sa v tomto prípade jednalo o pedofilnú
deviáciu. Čo sa týka nedeviantných faktorov, u obžalovaného absentujú znaky ktoré by svedčili o
rizikovosti v zmysle absencie zvýšenej agresivity ako osobnostnej črty či disociálnosť – odklonu toho
čo je v spoločnosti akceptované, a čo by zvyšovalo pravdepodobnosť toho aby zneužíval svoje vlastné
2 mesačné dieťa, kde tá miera musí byť tak vysoká, že musí byť jeho bežnému okoliu zjavná. Teda
nejde o zlyhania na úrovni partnerskej akceptovanosti, ale ide o generalizované zlyhávania na rovni celej
spoločnosti, to sú ľudia, kt. páchajú trestnú činnosti, utiekajú sa k alkoholu alebo drogám či vykazujú
znaky poruchy osobnosti, ktoré vie vnímať aj laik. Záver PPG vyšetrenia vyjadruje významné zníženie
pravdepodobnosti schopnosti zachovania primeraného priebehu erektilných mechanizmov pri detských
objektoch ako mechanizmov pre dosiahnutie vzrušenia a následného uspokojenia pohlavného pudu.
Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti obžalovaného, táto je charakteristika jeho osoby, teda do akej
miery ho môžeme na základe jeho psychologických charakteristík považovať za vierohodnú osobu,
bez akéhokoľvek vzťahu k nejakej konkrétnej výpovedi, tak všeobecná vierohodnosť obžalovaného je
považovaná za vyhovujúcu. Tiež špecifická vierohodnosť obžalovaného je považovaná za vyhovujúcu.
Nad rámec otázok znalec doplnil, že pri psychologickom posudzovaní trestného činu zo sexuálnych
motívov existujú postupy pre odborné zhodnotenie, ktoré sa v trestnom konaní zohľadňujú len málo alebo
vôbec. Pre zlepšenie tejto činnosti upozornil na dve skutočnosti: Je zmysluplné z odborného hľadiska ak
je možné primárne vyšetriť dieťa a keď to nie je možné, považuje za vysoko odbore zmysluplné vyšetriť
osobu, kt. bezprostredne vníma konanie, kt. je považované za predmet konania. Poukázal na to čo už
odznelo na hlavnom pojednávaní a to, že človek je ovplyvniteľný svojimi emóciami, je to prirodzená
vlastnosť, kt. nezakladá dôvod na zlý úmysel. Rôzne typy osobností majú väčší alebo menší sklon
podliehať emočnému skreslenie kvality poznávacích funkcií, čo nie je choroba ale fakt. V prípade, že sa
dá z vývinu vyšetrovania predpokladať významný emočný postoj k veci bez toho, aby sme upodozrievali
danú osobu zo zlého úmyslu, je potrebné odstrániť mieru rizika, ktorá vzniká emočným zaujatím v
konkrétnej veci.
Pokiaľ ide o osobnostné charakteristiky obžalovaného, k týmto sa vyjadril i znalec J.. O. Y. z odboru
psychológie, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 17/2017 v konaní o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k poškodenej vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 37P/31/2016. Úvodom súd
považuje za potrebné vzhľadom na námietky obhajoby, ktorá namietala oboznámenie predmetného
znaleckého posudku, nakoľko menovaný znalec bol dňa 14.09.2020 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,
súd konštatuje, že znalecký posudok bol vypracovaný k 05.06.2017, teda v čase keď J.. Y. riadne
vykonával znaleckú činnosť. V závere tohto znaleckého posudku je okrem iného uvedené, že obžalovaný
je emočne stály, zrelý, čelí realite, je pokojný, reálne vníma situáciu a prispôsobuje sa faktom, vykazuje
znaky sebakontroly, je srdečný, priateľský, má disciplínu, dbá na etiketu a sociálnu reputáciu a javí
sa ako starostlivý čo sa týka mravných noriem. Výsledky vyšetrení obžalovaného nevykazujú znaky
poruchy osobnosti a ani iné formy patologických príznakov alebo deviačného správania. Vtedy aktuálny
psychický stav obžalovaného posúdil ako poznačený frustráciou z nedostatku kontaktov s jeho maloletou
dcérou, čo vníma ako skrivodlivosť. Znalec nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali byť prekážkou v
styku otca s maloletou dcérou, jeho osobnostné predpoklady na výchovu poškodenej vyhodnotil ako
adekvátne k tomu, aby sa mohol na jej výchove samostatne a aktívne podieľať a byť súčasťou jej života
ako otec.
V znaleckom posudku č. 99004/2020 vypracovaný znaleckým ústavom Inštitútom forenzných
medicínskych expertíz . s. r. o. forensic.sk, ktorého úlohou bolo vyhodnotiť celkový zdravotný stav
poškodenej s poukazom na jej ochorenie papiloma cutis regionis analis in progres sa uvádza, že
u poškodenej bolo od prvých mesiacov života zaznamenané chronické ochorenie kože – seboroická
dermatitída, preto bola poškodená sledovaná kožným lekárom. Znalci ďalej konštatovali, že počas asi
9 mesačného obdobia v prvom roku veku poškodenej, nebola maloletá vyšetrená pediatrom, napriek
tomu, že bola matka poškodenej opakovane predvolaná na návštevu do poradne. Vo veku 20 mesiacov
maloletej poškodenej bol prvý krát popisovaný drobný kožný výrastok v oblasti genitálu. Zo správy
Kožnej kliniky DFNsP Kramáre sa nachádzal papilomatózny útvar v oblasti otvoru konečníka do veľkosti
2 mm a bola doporučená chirurgická extirpácia, s ktorou matka nesúhlasila. Ku spôsobu vzniku tohto
ochorenia posudok uvádza, že možnosti prenosu HPV sú vertikálny prenos možný tromi spôsobmi
( pri pôrode infikovanými pôrodnými cestami od matky, prenos infekcie počas gravidity, prenos pri
dojčení od matky infikovanej HPV) alebo horizontálnym prenosom, teda sexuálnym prenosom cez
malé oderky kože, nesexuálne cez rôzne kontaminované povrchy. V závere znalci konštatujú, že na
základe zdravotnej dokumentácie poškodenej nie je možné určiť, akým spôsobom vznikol kožný útvar v
oblasti jej konečníka a zvlášť nie je možné určiť či potvrdiť, že sa skutočne jedná o genitálne bradavice
spôsobené HPV infekciou, vzhľadom k absentujúcim medicínskym podkladom či výsledkom odberov
krvi v zdravotnej dokumentácii poškodenej.
Z oboznámených lekárskych správ poškodenej vyplýva, že bola opakovane vyšetrená a sledovaná pre
kožný útvar v oblasti konečníka v gynekologickej ambulancii Gynkomed spo. s r. o. u H.. F.- prvá správa
z 19.12.2016 s dg: apiloma cutis regionalis analis; tiež v dermatovenerologicej ambulancii u H.. O. i pre
aftóznu stomatitídu – prvá správa z 23.12.2016, v nej uvedené že poškodená bola naposledy v tejto
ambulancii v októbri 2016, s dg.: papiloma cutis regionali s analis a recidivujúca aftózna stomatitída. Na
iných kožných ambulanciách bolo opakovane odporúčané chirurgické odstránenie bradavice v oblasti
konečníka s následnou histologizáciou a serotypizáciou HPV vyvolávateľa. Poškodená bola sledovaná i
v neurologickej ambulancii H.. S.- prvá správa z 23.01.2018 pre afektívne cyanotické záchvaty udávané
v súvislosti so situáciou s biologickým otcom. Zo správy H.. F. z 23.04.2018 vyplýva, že matka a stará
matka poškodenej sú podľa LEC cytológie HPV negatívne.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 11CoP/264/2017 z 13.07.2017, vo veci návrhu otca na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zákaze
styku otca s maloletou tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, a bolo
zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia.
Z bodu 9. odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odvolací súd považuje za nesprávny záver o potrebe
nariadenia neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou vychádzajúc z matkou predložených
dôkazov, pričom prihliadal na lekárske správy, obsahujúce výsledky laboratórnych vyšetrení otca, z
ktorých je nesporné, že nie je infekčný a nebola u neho dokázaná infekcia HPV. Za daných okolností
nebola preukázaná hrozba ohrozenia zdravotného stavu maloletej otcom. Ďalej odvolací súd poukázal
na lekárske správy maloletej, kde lekári vychádzali len z anamnézy udanej matkou aj vo vzťahu k osobe
otca a jeho zdravotného stavu. Rovnako poukázal na návrhy matky podávané v priebehu konania,
kedy sama navrhovala realizovať styk otca s maloletou s jeho postupným rozširovaním na základe
dohody, pričom vážne výhrady súvisiace so zdravotným stavom otca, prípadne sexuálnym zneužívaním
maloletej otcom vôbec neuvádzala, napriek tomu, že na otca maloletej podala trestné oznámenie a
lekárom podávala informácie o zdravotnom stave otca ako nositeľa infekčného ochorenia, čo vyvoláva
určité pochybnosti.
Z vyjadrenia ÚPSVaR Pezinok z 20.09.2018 vyplýva, že vo veci návrhu na úpravu výkonu práv a
povinností k maloletej J.. K.. vykonali viaceré pohovory s rodičmi maloletej. Dňa 04.07.2018 bol vykonaný
pohovor s matkou maloletej, ktorá uviedla, že nemá problémy s otcom komunikovať, , ale dieťa stresoval
a vynucoval si stretnutia a dieťa traumatizoval, no nemá problémy mu stretnutia umožniť, pokiaľ nebude
mať dieťa záchvat, neurotické stavy a nebude stretnutie s otcom odmietať. Na pohovore 04.07.2018 otec
uviedol, že od zrušenia zákazu styku chodil na dohodnuté stretnutia, ale reálne sa s dcérou nestretol,
preto už na ne nechodí, poukázal na konanie matky a starej matky maloletej, ktoré robia všetko pre
to, aby dieťa nevidel, predložil pri tom všetky vyšetrenia, aby dokázal že ju neinfikoval a je zdravý. S
poukazom na uvedené ÚPSVaR navrhol pri dobrom zdravotnom stave umožniť styk otca s maloletou.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12
Tr. por., pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru,
že nie je možné urobiť záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto logickým
dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe je možné konštatovať, že v zmysle vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil konania popísaného v skutkovej
vete obžaloby tak, že poškodenú sexuálne zneužil takým spôsobom, že jej svojou ľavou rukou rozťahoval
nohy a následne dvomi prstami pravej ruky ju dráždil v oblastí genitálií a tiež ju v oblasti genitálií olizoval,
a to všetko minimálne šesť krát vo februári a marci roku 2015.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že skutok a jeho popis v skutkovej vete v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku musí zodpovedať kritériám konkrétnosti – v označení osoby páchateľa,
opise miesta, času, spôsobu spáchania skutku a iných okolností tak, aby nemohol byť zameniteľný s
iným skutkom.
Požiadavky na splnenie obsahových náležitostí realizované vo formulácii skutku, a to konkrétne
označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných
okolností, za ktorých k nemu došlo, musia byť splnené tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
skutkom. V prípade naplnenia tejto požiadavky ide vlastne o vytvorenie predpokladu pre dodržanie
totožnosti skutku v priebehu jednotlivých častí a štádií trestného konania. Správne vymedzenie skutku v
uznesení o vznesení obvinenia a tým vytvorenie predpokladov pre dodržanie totožnosti skutku je dôležité
aj z hľadiska náležitého vykonávania obhajovacích práv obvineného, lebo tieto sa uplatňujú vo vzťahu
na skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, ako aj pre zachovanie zásady „ne bis in idem“.
S poukazom na uvedené sa súd stotožnil s argumentáciou obhajoby v tom smere, že pokiaľ obžaloba
kladie obžalovanému za vinu, že mal minimálne šesť krát zneužiť sexuálne svoju maloletú dcéru J..
K.. X. XX.XX.XXXX a malo tak dôjsť podľa obžaloby k viacerým čiastkovým útokom, tieto jednotlivé
„skutky“ mali byť vymedzené v skutkovej vete jednotlivo tak, aby boli individuálne vymedzené v zmysle
času, miesta a spôsobu spáchania, aby spĺňali požiadavku nezameniteľnosti. Podľa názoru súdu
formulácia konania obžalovaného takto vymedzená s časovým rozpätím mesiaca február a marec 2015
nie je postačujúca. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by sa stal skutok uvedený
v obžalobe a to ani z časti.
Pokiaľ ide o obžalobu v časti viny obžalovaného J. G. súd poukazuje na vyššie uvedené vykonané
dôkazy, na základe ktorých nebolo možno dospieť bez dôvodných pochybností o vine obžalovaného zo
spáchania predmetného skutku. Obžaloba bola v tomto smere postavená v zásade na dvoch priamych
dôkazoch a to výpovediach svedkýň H. K. C. H. K., teda matky a starej matky poškodenej maloletej J..
K.., tiež nepriamo na výpovedi svedka F. K. a listinných dôkazoch. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď H. K.
– matky poškodenej, súd túto vyhodnotil napriek záverom znaleckého dokazovania ako nevierohodnú.
Vo výpovedi svedkyne sú početné rozpory a nezrovnalosti. V prvom rade súd poukazuje na tvrdenia
svedkyne ohľadne HPV vírusu, ktorým mal trpieť obžalovaný a ktorý mal túto infekciu preniesť na
poškodenú. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa nechal vyšetriť v roku 2017
v urologickej ambulancii, pričom nebola u neho preukázaná prítomnosť HPV vírusu, ani iná infekčnosť.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že maloletá mala trpieť týmto vírusom, čo opakovane konštatovali lekári –
gynekológ a dermatologička v lekárskych správach maloletej poškodenej, tak k tomuto záveru absentuje
biologický odber, ktorý by túto skutočnosť potvrdil alebo vyvrátil. Na túto skutočnosť poukázali znalci
forensic.sk, ktorí mali k dispozícii lekárske správy maloletej a taktiež konštatovali, že nebolo možné
určiť o aký typ vírusu ide pri bradavici ktorá sa nachádzala v oblasti konečníka maloletej. Svedkyni ako
matke maloletej bola opakovane odporúčaná chirurgická extirpácia – odstránenie výrastku s následnou
histologizáciou, tento zákrok matka odmietala, neskôr nebol lekármi odporúčaný pre zlý zdrav. stav
maloletej poškodenej. Tvrdenia o nakazení poškodenej obžalovaným boli i nosnou argumentáciu
svedkyne v konaní pred súdom o návrhu obžalovaného na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k poškodenej, kedy i civilný súd neuznal tieto argumenty pre ich nepreukázanie. Pokiaľ ide o
tvrdenia svedkyne o tom, že obžalovaný sa jej mal v období rokov 2015 a 2016 vyhrážať podrezaním
krku, byť agresívny a vulgárny, súd poukazuje na výsledok trestného oznámenia, ktoré v tejto súvislosti
svedkyňa podala na obžalovaného, a ktoré skončilo odovzdaním veci Okresnému úradu, nakoľko sa
mohlo jednať o priestupok, avšak nebolo preukázané, že by obžalovaný bol v tomto smere uznaný
vinným čo i len vo forme priestupku. Svedkyňa tiež vypovedala, že po udalostiach sexuálne nevhodného
správania voči maloletej v roku 2015, kedy ho v tomto smere konfrontovala spolu s matkou H. K., tento
náhle zmenil správanie na agresívne, a začala sa ho báť, mala mať obavy o seba a jej dieťa ( poškodenú
maloletú J.. K.. ). Je potom zvláštne správanie svedkyne v tom smere, že jednak okamžite nezamedzila
v kontakte obžalovaného s poškodenou, a umožnila mu podľa jej slov len vždy na malú chvíľku s ňou
ostať sám, kedy sa mali udiať ďalšie skutky vo forme sexuálne nevhodného správania voči maloletej,
druhak v tom smere, že naďalej komunikovala s obžalovaným v zmysle záchrany ich vzťahu a umožnenia
stretávania s poškodenou v čase jeho príchodu na Slovensko z Anglicka, čo potvrdzuje aj oboznámená
mailová komunikácia medzi ňou a obžalovaným ( č. l. 529), v ktorej naviac nie je žiadna zmienka o
chovaní obžalovaného nevhodným spôsobom voči poškodenej, či agresívnom konaní alebo vyhrážkach
voči svedkyni. I svedkyne H. L. C. R. Y. potvrdili „normálne“ správanie medzi obžalovaným a svedkyňou
i voči poškodenej v čase ich spoločného stretnutia v lete 2015 u matky obžalovaného, teda v čase
ktorému podľa svedkyne predchádzalo sexuálne nevhodné správanie obžalovaného voči poškodenej
či vyhrážok na jej osobu od obžalovaného. Ďalšie otázky tiež vyvoláva opis skutkov svedkyňou, kedy
podľa svedkyne k nim malo vždy dôjsť pri otvorených dverách buď do spálne alebo kúpeľne, s tým, že v
prvom i druhom prípade mal obžalovaný len chvíľku postrážiť dcérku keď si odbehla do inej izby po veci
na prebaľovanie, tak isto tomu malo byť pri prebaľovaní v kúpeľni, kedy si svedkyňa len išla po veci, čiže
obžalovaný vedel, že nie je s poškodenou sám, svedkyňa – jej matka bola takpovediac „na ceste“ za
nimi, čo považuje súd za absolútne nelogické, že by sa niekto mal dopustiť takéhoto konania a „nechať“
sa pristihnúť pri ňom a to opakovanie, pričom podľa opisu svedkyne mal byť obžalovaný s poškodenou
sám pravdepodobne iba čas vymedzený v sekundách. Na tomto mieste napokon vyvstáva možnosť, že
motiváciou podania trestných oznámení poškodenou voči obžalovanému, prvé pre údajné vyhrážanie
sa jej a až následne druhé pre sexuálne nevhodné praktiky voči poškodenej, bola odplata svedkyne za
návrh obžalovaného na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ako argumentoval obžalovaný v
zmysle svojej obhajoby. Táto možnosť vyznieva v zmysle ďalej uvedeného ako vysoko pravdepodobná.
Pokiaľ ide výpoveď svedkyne H. K. – starej matky poškodenej, túto súd taktiež vyhodnotil ako
nevierohodnú, s poukazom na závery znaleckého posudku č. 59/2023 expertov forenznej psychológie
s.r.o., ale tiež s poukazom na zistené rozpory a nezrovnalosti v jej svedeckej výpovedi v spojení s inými
vykonanými dôkazmi. Svedkyňa vypovedala, že bola svedkom incidentu obžalovaného s poškodenou
v spálni, kedy sa k nej mal obžalovaný nevhodne správať, čo bolo v čase keď boli u dcéry na návšteve
aj s jej manželom, kedy mala vidieť, stojac v dverách spálne s dcérou sexuálne nevhodné praktiky
obžalovaného. Naproti tomu ako svedkyňa v poručenskom konaní pred Okresným súdom Bratislava
III na pojednávaní dňa 03.05.2018 ( č. l. 82) vypovedala, že: „ dcéra mi povedala, že otec má veľmi
zvláštne praktiky sexuálneho charakteru, videla som keď som ostala u nich doma, beriem späť, sedeli
sme s manželom v obývačke a bola tam aj dcéra a otec dieťaťa“, z čoho nevyplýva, že by incident
v spálni v čase návštevy svedkyňa videla na vlastné oči ale iba počula sprostredkovane od svojej
dcéry H. K.. Je pravdou, že svedok F. K., manžel svedkyne vypovedal, že počul krik manželky na
obžalovaného čo to robí, to však nepreukazuje, čo mala svedkyňa v uvedenom čase vidieť. Súd
tiež poukazuje na tvrdenia svedkyne ohľadom infekčnosti obžalovaného vírusom HPV, jeho vyhrážok
voči svedkyni H. K., ku ktorým sa súd vyššie vyjadril v zmysle, že tieto tvrdenia boli vyvrátené, resp.
neboli preukázané. Nepriateľský vzťah svedkyne voči obžalovanému potvrdilo aj znalecké dokazovanie,
podporené výpoveďou obžalovaného i nepriamo výpoveďami svedkýň R. Y. C. H. L., kamarátok
obžalovaného s ktorými zdieľal svoju rodinnú situáciu v rozhodnom čase, a možno to badať i vo výpovedi
svedkyne na hlavnom pojednávaní, kedy vypovedala, že dcéra asi zle skončila, že obžalovaný má v
Británii vykonávať služby rôzneho charakteru, mal byť alkoholik ako jeho otec a ďalšie ničím nepodložené
tvrdenia.
Ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní taktiež nepriniesli viac svetla k priebehu skutku a
preukázania viny obžalovaného práve naopak. Súd sa pri vyhodnotení dôkazov zameral na zisťovanie
jednotlivých znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého objektom
je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek
útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti, pričom objektívna stránka tohto trestného činu. Objektívna
stránka je v tomto prípade formulovaná alternatívne. Páchateľ sa uvedeného trestného činu dopustí
tak, že buď vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, alebo takú osobu iným spôsobom sexuálne
zneužije. Pre trestnoprávnu zodpovednosť nie je rozhodujúce, či dôjde k pohlavnému uspokojeniu,
resp. k ejakulácii. Stačí, ak sa páchateľ bude snažiť akýmkoľvek spôsobom svoje pohlavné vzrušenie
uspokojiť (porovnaj R 31/1964). V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalca H.. G. F. a ním
vypracovaný znalecký posudok týkajúci sa osoby obžalovaný, ktorý v súlade aj so závermi znalca J..
O. Y. konštatovali neprítomnosť poruchy osobnosti, patologických príznakov či deviačného správania u
obžalovaného. H.. F. naviac zodpovedal ďalšie otázky ohľadne obžalovaného i vykonal PPG vyšetrenie,
ktorého záverom bolo, že v prípade obžalovaného ide o jedinca s aktívnym záujmom o uspokojovanie
svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku, resp. osoby s
vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi. Znalec nepredpokladá vzhľadom na absenciu odoziev
na pedofilne orientované podnety, že pedofilné formy sexuálnej interakcie by mohli patriť do spektra
foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu jeho pohlavného pudu. Znalec tiež objasnil, že sexuálne
motivovaných trestných činov sa dopúšťajú aj páchatelia netrpiaci deviáciou, u ktorých sa predpokladá
odklon od väčšinového hodnotového systému, vedomosť odklonu od etických a morálnych noriem, musí
byť zaznamená tendencia k riešeniam záťažových situácií k rozpore s nárokmi väčšinovej spoločnosti a
teda musí byť zjavné, že jedinec je disociálne nápadný. Uvedené vlastnosti však opäť u obžalovaného
zistené neboli. Znalec sa taktiež vyjadril k vierohodnosti výpovede obžalovaného s výsledkom, že je
vyhovujúca. Súd na tomto mieste konštatuje, že z výpovede obžalovaného, ktorú poskytol na hlavnom
pojednávaní, sa táto rovnako vyhovujúca javí aj súdu, nakoľko v nej neboli zistené rozpory s vykonaným
dokazovaním.
Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že absentuje i len motivácia obžalovaného k
sexuálne motivovanému protiprávnemu správaniu voči jeho len pár mesačnej dcérke, keď neboli zistené
relevantnými vyšetreniami jednak formy deviácie u obžalovaného, či také prvky jeho osobnosti, ktoré
by svedčili o disociálnosti a predpokladoch k páchaniu takejto trestnej činnosti. Napokon z vykonaného
dokazovania nevyplynula ani existencia kvalifikačného momentu, kedy obžalovaný mal skutok uvedený
v obžalobe spáchať na chránenej osobe. Je dôležité uviesť, že tento kvalifikačný pojem sa nepoužije,
pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Takáto súvislosť nebola naviac vyjadrená ani v popise skutku obžaloby.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len
na tých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania, a že ho spáchal obžalovaný. V trestnej veci obžalovaného J. G. však po vykonanom dokazovaní
nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že sexuálne zneužíval poškodenú- svoju dcéru
maloletú J..K.., ako je mu to kladené za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Pezinok.
Dôvod oslobodenia, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa uplatní
vtedy, ak súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemôže jednoznačne, bez
dôvodných pochybností, prijať záver, že sa stal samotný skutok uvedený v obžalobnom návrhu. Nie je
však nutné, aby sa nestalo vôbec nič z vymedzenia skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a postačuje,
že sa nestalo to, čo tvorí podstatu skutku pri rešpektovaní zachovania totožnosti skutku (pozri komentár
k § 278 ods. 1 TP). Uvedený dôvod sa uplatní jednak v prípade preukázania, že sa skutok nestal, jednak
v prípade, že po vykonanom dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti, že sa skutok stal. Na rozdiel od
§ 215 ods. 1 písm. a) TP sa nevyžaduje preukázanie, že sa skutok nestal.
V prípade tohto dôvodu oslobodenia sa uplatní zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného), t.j. ak po vykonanom dokazovaní zostanú o určitej skutkovej okolnosti dôvodné
pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je potrebné rozhodnúť v prospech
obžalovaného.
Na základe uvedeného po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dospel okresný súd k záveru,
že vykonané dokazovanie je absolútne nedostačujúce na vyhlásenie o vine obžalovaného. Je nesporné,
že práve na výpovedi matky poškodenej a starej matky poškodenej je v rozhodujúcej miere založené
prípadné uznanie viny obžalovaného v podanej obžalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené tieto pre
obžalobu nosné svedecké výpovede vyhodnotil súd za nevierohodné po vyhodnotení ostatných dôkazov
a v ich vzájomnej súvislosti, a preto má súd za to, že vykonané dôkazy však nemajú potrebnú dôkaznú
silu na preukázanie, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Okresnou prokuratúrou Pezinok nebolo
unesené dôkazné bremeno ju zaťažujúce v preukázaní viny obžalovaného, pretože predložené dôkazy
nepostačovali na preukázanie, že došlo k stíhanému zločinu sexuálneho zneužívania v zmysle podanej
obžaloby.
Okresný súd teda musel konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. je v tomto prípade
rozhodne jedinou možnosťou, pretože výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní nedovoľuje pri
zachovaní základných zásad trestného konania urobiť záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je uvedený
v obžalobe.
Súd na záver pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej ak zostanú vyčerpané
všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh
tohto skutkového deja v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo. Ak reálne prichádzajú
do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím tejto zásady neuznať
obžalovaného za vinného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného J. G. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Pezinok
oslobodil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a
prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a
druh.
Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.
V Pezinku dňa 29. septembra 2025
JUDr. Kristína Güner
samosudkyňa