V tomto konaní mi k oslobodeniu môjho klienta najviac pomohla samotná obeť.
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/138/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318011325
Dátum vydania rozhodnutia:26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI:SK:OSBA3:OSLV:2023:4318011325.23
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mileny Jakubíkovej a prísediacich
Danky Kalinovej a Karola Kóšu v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 26.07.2023 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaného:
A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. B. XXXX/XX, t.č. bytom C., B. XX
podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice
č.2Pv 534/17/4402-37 zo dňa 20.11.2018 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona poukazom
na § 138 písmeno b/ Trestného zákona na skutkovom základe, že
ako manžel E. B. od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 1996, teda od začiatku ich
manželstva do XX. XX. XXXX v C. na adrese B. F. XXXX/XX, opakovane neprimerane zaobchádzal so
svojou manželkou E. B. a to takým spôsobom, že ju niekoľko krát počas manželstva škrtil, fackal, sotil
na zem, ťahal za ruky a nohy, zlomil jej nohu, vulgárne jej nadával a ponižoval ju, pričom v minulosti ju
napadol železnou rúrou, naháňal motykou, udieral ju päsťami, hádzal po nej rôzne predmety, rozbíjal
predmety v dome a opakovane ju fyzicky napádal, pričom jeho konanie možno hodnotiť ako necitlivé a
zlé zaobchádzanie, v dôsledku čoho jeho konanie zanechalo na psychike poškodenej E. B. následky
vo forme neurotizácie jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie a psychické následky, ktoré
možno charakterizovať ako ťažké príkorie a v štruktúre osobnosti E. B. boli zistené dielčie príznaky
syndrómu týranej osoby
o s l o b o d z u j e
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú E. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,
B. D.XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala na obžalovaného A. B. obžalobu pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona .
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej – svedkyne,
svedkov, znalca z odboru psychológia RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., prehratím zvukovej
nahrávky na USB kľúči, prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia B. B.
G., listinných dôkazov, správ, vyjadrení, charakteristík, odpisu RT, oboznámením spisu Okresného
súdu Levice odpisu RT, oboznámením spisov Okresného súdu Levice sp.zn. 11C/20/2019, sp.zn.
16C/27/2019, sp.zn.6Pc/16/2020 a po jeho vyhodnotení dospel ku skutkovým a právnym záverom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je kladený
za vinu. S poškodenou uzatvorili manželstvo asi v roku 1996, v ich spolužití boli nezhody v dôsledku
žiarlivosti poškodenej, ktorá bola až chorobná, ale neoprávnená. Žiarlila na bratovu priateľku, nakoľko
s bratom bývali v rodičovskom dome, kde mali každý svoj byt až tak, že sa nemohol ani pozrieť na
stranu kde býval brat s priateľkou, robila tam rôzne zábrany, vykrikovala vnútri aj na dvore, vulgárne
nadávala nielen jemu, ale aj bratovej priateľke. Keď sa táto odsťahovala, našla si iný dôvod na žiarlivosť.
Vždy sa musela s každým hádať, nadávať, on hádky nevyvolával, ani nerozbíjal veci v domácnosti ako
sa to uvádza v obžalobe, aj keď sa stalo, že niečo rozbil, ale nie preto, aby ničil veci v domácnosti.
Poškodená na neho zaútočila nožom alebo žehličkou, hádzala po ňom rôzne predmety, pričom sa musel
brániť a rozbíjala veci v domácnosti. Keď sa pohádali, na druhý deň sa snažili udobriť . Poškodená
mala periódy, keď žiarlila, všetko jej vadilo, či niečo povedal, alebo nepovedal. Vždy muselo byť podľa
poškodenej. Poškodenej odovzdával finančné prostriedky, nakupovala veci do domácnosti, pretože
vedela s nimi hospodáriť, všetko vybavovala, čo mu vtedy vyhovovalo, ale neskôr sa mu to vypomstilo.
On si spočiatku žiadne peniaze nenechával a keď na niečo potreboval, tak mu ich dávala poškodená,
alebo si niekedy musel aj požičať, pretože nemal pri sebe dosť peňazí. Až keď si začal časť finančných
prostriedkov nechávať, nastali problémy, zobrala mu doklady aj kľúče od auta, vyhrážala sa mu, že mu
dá odobrať invalidný dôchodok, ktorý poberá. Keď mala poškodená žiarlivostné cykly, chodieval k svojej
sestre, rozmýšľal aj nad rozvodom, ale keďže mali malé deti, tak si nakoniec zvykol. Často sa obával,
keď išiel z práce, čo zase vymyslí. Ak došlo k vyhrotenie ich vzťahu, zavolala políciu, avšak nikdy nič
nezistili. Bola to poškodená čo mu nadávala a v jednom prípade keď takto nadávala vo vnútri domu aj
na dvore, na ulici a nechcel, aby to počuli susedia, tak ju strkal dovnútra, poškodená sa potkla, spadla
a zlomila si nohu. Teda nie je pravda, že jej nohu zlomil úmyselne. V októbri 2017 na dvore rezal
polystyrén na zateplenie domu a poškodená mu nadávala, že robí neporiadok, nemohol to robiť na dvore
ani v dielni, tak sa nahneval, kopol do kvetináča. Poškodená potom kopala do jeho kufra so šatami,
ktorý mal v dielni, rozhadzovala mu šaty a tak sa ju snažil vytlačiť z dielne. Následne prišli policajti
a vykázali ho z domu, zakázali mu vstupovať do ich domu, pričom on jej nič neurobil. Požiadal svoju
sestru, aby mu išla pre jeho veci do domu, ale poškodená vymenila zámky a on si musel kúpiť nové
veci. Pripustil, že poškodená mala na rukách modriny, avšak tie jej spôsobil tým, že ju chytil za ruky,
keď na neho zaútočila nožom alebo žehličkou. Keď na neho vykrikovala, ťahal ju za ruky, alebo strkal
dovnútra a chcel aby prestala, ale neútočil na ňu úmyselne, ani ju neudieral päsťou ani železnou tyčou.
Poškodená na neho útočila rôznymi vecami čo mala po ruke, mal porezanú ruku, rozťatú kožu na hlave,
ktoré mu spôsobila. Keď sa hádali, hodil na zem tanier, avšak nie po poškodenej. S poškodenou sa
ťažko žilo, mal sa rozviesť, pretože sa narušili aj jeho vzťahy s deťmi, nakoľko ich poškodená voči nemu
hucká. Počas ich spolužitia pracoval v rokoch 1993-1996 v Leviciach v spol. H. C., potom sedem rokov
v spol. I. J., jedenásť rokov v spol. J., v C., chodieval pracovať aj do zahraničia a asi 4 – 5 rokov pracuje
v spol. K. ako zvárač a chodí pracovať do zahraničia, kde je niekedy 1-2 mesiace, alebo aj 6 mesiacov .
Svedkyňa poškodená E. B., na hlavnom pojednávaní začala čítať svoju výpoveď vopred písomne
pripravenú, po upozornení súdom, aby vypovedala spontánne a nečítala výpoveď, poškodená napriek
upozorneniu predsedu senátu na tom zotrvala s tým, že svoju výpoveď prečíta. Vo svojej výpovedi
uviedla, že na obžalovaného podala trestné oznámenie za fyzické napadnutie v októbri 2017, lebo
si povedala, že to čo si vytrpela od svojho manžela, už nebude znášať. Obžalovaný ju vtedy nevie
prečo fyzicky zrazil na zem na dvore, keď vešala šaty a padla na chrbát. V minulosti ju aj škrtil a keď
mali deti 5-6 rokov jej zlomil nohu, lebo nezvládol nejakú skutočnosť, ktorú mu povedala. Vytrpela si
fyzického a psychického týrania, obžalovaný je psychicky chorý človek a psychicky trpela celá rodina,
tieto psychické a fyzické útoky od neho s deťmi znášali 20 rokov. Nezvládol jej úspech, vytýkal jej, že
sa nevie postarať o domácnosť, pričom všetko robila pre rodinu, nazval ju, že je chorobne žiarlivá. Keď
niekam išli v aute nahlas púšťal rádio a nemohli sa s deťmi rozprávať, a keď ho požiadala, aby stíšil,
tak to neurobil. Obžalovaný zarábal v minulosti len 400 eur a ona musela mať aj tri práce a snažila sa
doniesť peniaze do domácnosti. Nikdy mu nezáležalo na jej pocitoch alebo jeho rodiny, na ich názoroch.
Keď niečo robili spoločne, pomáhali mu pri domácich prácach v domácnosti, tak im robil zle, napríklad
pri zváraní sa otočil proti nim, aby iskry išli na nich, keď rozoberali strechu na kúpeľni, zhadzoval plechy
a syn mu pomáhal, tak ich zhadzoval veľkou silou, dokonca plechom rozbil aj dvere, na čo sa syn
sťažoval a keď mu to vytkla, bol nervózny. Sám sa vedel nahnevať, vynervovať a potom sekerou rozbíjal
dvere, zárubne, nábytok, vyhádzal potravinovú skriňu, vysypal smetiak v kuchyni, zničil kosačku, rozbil
detskú vaničku, nábytok, bicykle, rozbil stavebný materiál, ktorý nakúpili, pílil drevo vo vnútri, hoci mali
dvor, rozbil kvetináče, vianočné stromčeky. 10 rokov nemali kúpeľňu a musela prať na dvore. Keď
sa nedostal do WC, svoju toaletu – močenie robil na dvore, alebo do vedra. Robil nechutnosti s ich
psom. Ponižoval ich tým, že rozmiestnil nahrávanie po dome bez toho, aby ich informoval, konzumoval
veľké množstvo liekov Ibalgin, čo podľa nej nie je normálne. Podľa jej názoru je obžalovaný psychopat,
psychicky chorý človek. Dokázal preležať v posteli aj celý deň. Najväčší problém bol, že s obžalovaným
nekomunikovali a priznala, že mu nadávala, ale pokiaľ by medzi nimi prebiehala normálna komunikácia,
mohli byť niekde inde, ale ona dáva vinu obžalovanému. S ich psom robil nechutnosti, nechával si
vylizovať pohlavné orgány, ktoré mu vytŕčali spod širokých trenírok, pes – fena za ním chodila po dvore,
mala hlavu v jeho rozkroku a bola nadržaná, pričom toto robil aj pred ich 21 ročnou dcérou. Raz na
dvore striekal náradie tak, že časť trávnika bola postriekaná striebornou farbou, pričom jej povedal, že
to nemal kde robiť. Keďže nemali kúpeľňu a deti boli malé, musela nosiť dnu teplú vodu a keď s deťmi
cestovala do L., tak jej pri vystupovaní s deťmi a batožinou museli pomáhať cudzí ľudia, lebo obžalovaný
sedel v aute a keď mu to vytkla, sadol do auta a odišiel, ona musela ísť s deťmi pešo. Obžalovaný
je zvárač a aj keď vedel veľa vecí urobiť, v domácnosti sa neprejavoval, len inde, aby ho chválili, čím
zakrýval svoje problémy. Fyzických útokov sa voči nej dopustil v roku 1994, 2001 a 2017. Na otázku
obhajkyne, čo si o sebe myslí, uviedla, že je dobrá, ale pokiaľ jej niekto škodí je impulzívna, vtedy
nadáva, má rada pravdu, nie klamstvo, pomáha iným ľuďom, keď niečo chce, ide za svojím cieľom.
Na nezhody medzi ňou a obžalovaným nereagovala nijako, s obžalovaným sa veľmi málo rozprávali,
on sa pred nimi skrýval doma, aj v obchode, správal sa ako taký potkan. Keď bolo treba, reagovala
nadávaním. Podľa jej názoru je inteligentnejšia aj pracovitejšia ako obžalovaný. Ona sa o neho starala,
varila, nakupovala, prala, pripravovala mu veci. Ako týraná sa cíti od začiatku manželstva, keď dostala
prvú facku a preto pri poslednom fyzickom útoku sa rozhodla podať trestné oznámenie. Financie pri tom
nezohrali žiadnu úlohu, dôvodom bolo fyzické a psychické týranie. Sestra obžalovaného mu povedala,
aby im nedával peniaze, že potom odídu z domu, avšak ona s deťmi nemajú kam ísť a odídu až keď
sa s domom rozdelia, resp. s finančnými prostriedkami. Obžalovaný jej nedával peniaze ani keď dcéra
začala študovať na vysokej škole, dotovať ju musel syn, ktorý bol zamestnaný a dcéra pre nedostatok
finančných prostriedkov ukončila štúdium. Ona platí všetky výdavky na domácnosť, šeky, mesačne asi
350 eur a obžalovaný jej dáva na účet jeho invalidný dôchodok vo výške 300 eur, z čoho platí jeho
sporenie, sporenie detí a údržbu domu. O svojich problémoch nerada hovorila, možno len v skratke,
ale na pracovisku na nej videli modriny okolo úst, keď jej naťahoval ústa. Deti s obžalovaným neradi
niekam chodili a keď s ním boli sami doma, tak boli urevané, lebo im zničil hračky, bol nervózny pretože
nemohol pozerať televízor. Voči útokom obžalovaného sa nebránila, pretože vydal veľkú silu, skrútil ju
nemala a silu sa brániť, keď niečo rozbil, tak to s plačom upratala a nadávala sama sebe a potichu na
jeho adresu. Fyzicky ju napadol veľakrát, 1až 2 krát do mesiaca dostala bitku, ťahal ju za vlasy, udieral
päsťami, ťahal po zemi, škrtil, hocikedy cez týždeň, ale aj cez víkendy. U lekára bola len dvakrát, keď jej
zlomil nohu a keď ju udrel do hlavy. Nohu jej zlomil potom, ako medzi nimi vznikol konflikt, zatlačil ju do
prístavby, hodil na zem, skočil na ňu a nohami jej skrútil jej nohy tak, že noha jej praskla a spôsobil jej
špirálovitú zlomeninu. Nepodávala trestné oznámenie, deti boli vtedy malé, mali 5-6 rokov. Nepamätá sa
kedy volala políciu. Keď boli deti malé, počas ich spolužitia prespávala s nimi v kancelárii na pracovisku
Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde pracovala. Obžalovaný ju často škrtil, avšak trestné
oznámenie nepodávala, ani neopustila spoločnú domácnosť, nechcela sa rozvádzať, pretože žila pre
rodinu. Na otázku prečo sa nerozviedla, poškodená uviedla, že nie preto sa vydávala, aby sa rozvádzala
a obžalovaný dával vždy určitý záblesk nádeje, že urobí to čo chcela, ale neurobil. Dokázal sa len
pozerať, napr. ako sa museli s deťmi umývať na dvore. S obžalovaným uzavreli manželstvo v roku
1996 a hneď bývali v rodinnom dome, ktorý majú v súčasnosti v bezpodielovom vlastníctve, bývali tu už
aj pred uzavretím manželstva, mali zariadenú len kuchyňu. Pred uzavretím manželstva mali vzťah asi
1,5 až 2 roky, že vtedy medzi nimi viazla komunikácia, obžalovaný sa čudne správal, považovala ho za
hanblivého. Po útokoch obžalovaného mala modriny, ale nikdy nevyhľadala lekára. Kolegovia v práci
na nej videli modriny , ale sa jej nepýtali od čoho, ale vedeli, že od manžela, ona sa s nimi nerozprávala.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne poškodenej uviedol, že sú to výmysly. V čase, keď začali spolu
žiť, stavali rodičia poškodenej rodinný dom a ona ich finančne podporovala, takže neboli peniaze na
rekonštrukciu ich domu, žili vlastne len z jeho platu. Po narodení detí bola poškodená žiarlivá, robila
scény kvôli priateľke jeho brata, ale aj iným osobám. K zlomenej nohe poškodenej uviedol, že aj vtedy
poškodená vykrikovala na dvore a on ju chcel zatlačiť dovnútra, aby to nepočuli všetci susedia, ona ho
začala búchať košom po hlave, potkla sa a spadla, takže jej nohu nezlomil, ani jej po nohe neskákal a
neskočil na poškodenú. Nie je pravda, že mal doma rozbíjať rôzne predmety – kosačku, vaničky, bicykle,
stromček, kosačka bola pri jeho odchode z domácnosti funkčná. Priznal, že rozbil rýchlovarnú kanvicu,
ktorú hodil o zem, lebo bol nahnevaný. On je v podstate kľudný a keby to tak nebolo, tak by to toľko
rokov nevydržal s poškodenou. Tiež poprel, že nemali doma vodu, alebo že poškodená prespávala u
vodárov. Poškodená mala na rukách modriny, ktoré jej spôsobil tým, že ju držal, aby neublížila jemu,
keď chytila nôž do ruky a tiež sa voči nej bránil stoličkou. Poprel, že poškodenej nedával peniaze,
pretože spravovala všetky peniaze, aj počas prác v zahraničí jej všetky peniaze odovzdával a ona mu pri
odchode do zahraničia dala 20 eur s tým, že mu to stačí, a keď jej odporoval, tak sa jej to nepáčilo. Pokiaľ
jej neprestal odovzdávať peniaze, bolo všetko v poriadku. Vždy sa sťažovala, že nie sú peniaze, hoci
jej odovzdával celú výplatu. Mali dve staršie motorové vozidlá, potom kúpili novšie, ale on ho nemohol
používať, pretože poškodená schovával kľúče aj doklady od motorových vozidiel. Nie je pravda, že ju
fyzicky napádal. Počas manželstva podal aj žiadosť o rozvod dva krát, ale vždy ju zobral späť po dohode
s deťmi.
Svedkyňa A. B., dcéra obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní začala čítať svoju výpoveď
vopred písomne pripravenú, po upozornení súdom, aby vypovedala spontánne a nečítala výpoveď,
poškodená napriek upozorneniu predsedu senátu a následne uloženej poriadkovej pokute na tom
zotrvala s tým, že svoju výpoveď prečíta. Svedkyňa uviedla, že jej rodičia sa odmalička hádali, bol
agresívny voči matke aj voči nej a bratovi. Otec hádzal do matky rôzne predmety, škrtil ju, zatláčal do
kúta. Matka na neho slovne útočila po tom, čo otec odmietal niečo urobiť a otec na ňu útočil fyzicky. Otec
rozbíjal doma riady, sklo, rozlámal skrine, vytrhal svetlá, oni ako deti sa často zranili, nakoľko bolo všetko
porozbíjané. Na základnú školu od 1 do 3 ročníka chodila v Bratislave a keď išli prvý krát do Bratislavy,
otec zlyhal, nevedel nájsť školu. Museli matkou vyskakovať za jazdy z auta na chodník a brata vyťahovali
z auta za jazdy, lebo otec dupol na plyn. Mama musela ísť s nimi často na stanicu pešo aj s batožinou,
alebo keď prišli z L. tak pre nich aj prišiel, ale niečo sa mu znepáčilo, autom odišiel a museli ísť domov
pešo aj s batožinou, matka sa o nich musela starať sama, lebo jej nebol ochotný pomáhať. Otec na
matku útočil väčšinou tak, že ju zatláčal do kúta, udieral ju do hlavy, strhával z nej šaty, tlačil jej na tvár
tak, že ju deformoval a hovoril jej, aby zavrela papuľu. Stávalo sa to preto, že keď prišiel z roboty, matka
mu povedala, aby niečo urobil v domácnosti alebo sa im venoval, opakovala mu to viac krát, najprv
kľudne a potom aj vulgárne, čo on odmietol. Následne otec začal trieskať dverami, chladničkou, riadmi,
provokoval matku čím vystupňoval hádku, niekedy sa to vystupňovalo tak že rozbíjal veci, niekedy došlo
aj k fyzickému ubližovaniu. Po takýchto incidentoch bola potom spúšť v byte, matka to musela upratovať
aj v noci alebo ich zobrala na vrátnicu do svojej práce, aby si neublížili. Keď boli väčší snažili sa matky
zastať voči útokom otca. Svedkyňa matku chránila najmä slovne, hovorila otcovi aby ju nechal, dal
jej pokoj, aj mu vulgárne vynadala. Bola svedkom hádky medzi rodičmi, a otec do nej hodil železnú
stoličku, našťastie ju trafil len do nohy. Keď ako dieťa dostala bicykel, najskôr ho otec otrieskal o zem,
všetko nové čo dostali nemohlo zostať nepoškodené. V čase keď sa prerábal dom a neboli ochotní mu
pomáhať, lebo chceli pozerať rozprávku, tak v hneve odpojil satelit. Všetky dielčie práce pri prerábaní
domu boli robené hádkou medzi rodičmi, keď prišiel materiál a matka mu povedala aby niečo išiel robiť,
nebol ochotný a potom so všetkým trieskal. Pre iných bol ochotný urobiť všetko, ale keď mal niečo urobiť
pre rodinu, bol problém. Osobne bola prítomná pri útokoch na mamu len počas základnej školy, potom
odišla na strednú školu do Banskej Štiavnice, nebola doma, ale mama jej hovorievala, že zase bol cirkus.
Hádky medzi rodičmi zle znášal aj ich pes, schovával sa, lebo ho otec raz privrel medzi dvere a počas
hádky ho aj udrel. Otec robil všetko preto, aby vyvolal hádku, resp. ju vyprovokoval a po hádke všetko
hodil na zem, išiel si zapáliť a zaliezol do dielne. Čo sa týka financií, matka si financie zapisovala, otec
ju obviňoval kde dáva peniaze, kritizoval ju aj za to, čo má oblečené, urážal ju, zhadzoval pod čiernu
zem. Keď išli do obchodu ako rodina, schovával sa, alebo išiel dopredu, aby nebol s nimi. Chodievali sa
kúpavať do Štúrova, všetci spolu ako rodina, aj tam sa rodičia hádali. Kvôli hádkam medzi rodičmi asi tri
krát museli zavolať políciu, raz išla svedkyňa zavolať susedov, že sa rodičia hádajú, pretože mala obavy,
aby matke neublížil. Keď prišli policajti na základe zavolania, tak otec zaliezol do dielne a nechcel odtiaľ
vyjsť, pričom ho policajti museli vyzývať, aby išiel von. Prekážali mu aj dva poníky, ktoré vlastnila, pretože
to stojí veľa peňazí. Potom dostali psa staforda, fenku a keď už mala dva roky, tak bola totálne nadržaná
na ich otca, vždy chodila za ním, otec sa s ňou nechával vylizovať medzi nohami, keď mal oblečené
trenky, pričom mu to nevadilo a keď ho mama na to upozorňovala, tak zareagoval tým, aby dala preč
psa. Keď začala chodiť na vysokú školu do J., čo bolo veľmi finančne náročné, tak spočiatku dával matke
otec na účet 500 eur, ale toto platil nepravidelne a potom jej prispieval na školu aj na domácnosť brat
a keďže to nevedeli finančne zvládať, ukončila školu v prvom ročníku. V čase keď s nimi ešte obžalovaný
žil v spoločnej domácnosti, avšak už hospodárili samostatne, neprispieval matke na domácnosť resp. na
výdavky spojené s bývaním a matka to musela hradiť sama, prípadne prispieval brat. Otca považuje za
nevyspytateľného, nikdy nevie čo spraví. Jej matka mala veľa krát modriny, stlačenia na hrdle od škrtenia
alebo škrabance od rozbitých vecí. Keď boli malí, mali asi 7-10 rokov, tak otec matke zlomil zdravú nohu,
svedkyňa si nepamätá ako sa to stalo, len vie, že matka kričala, že jej zlomil nohu. Jej otec je psychicky
chorý človek, nikdy nemal mať rodinu, nakoľko nevie viesť rodinný život. Na otázky prokurátora ohľadom
hádok rodičov a osoby obžalovaného svedkyňa uviedla, nezhody medzi rodičmi začala vnímať keď mala
približne tri – štyri roky, hádky bývali často, k rozbíjaniu vecí alebo fyzickým útokom dochádzalo tak dva,
trikrát do mesiaca. Medzi rodičmi bol vždy stres, neboli tam nejaké pekné chvíle. Otec sa nevedel matke
nikdy ospravedlniť, ona sa nemala za čo. Jeho ospravedlňuje fakt, že je psychicky chorý človek, čo im
povedali odborníci. Otec nebol počas útokov pod vplyvom alkoholu. K otázkam prokurátora ohľadom
matky svedkyňa uviedla, že matka nikdy nešla so zraneniami k doktorovi, len keď mala zlomenú nohu,
je silná žena. O svojich problémoch sa zverovala určitým ľudom, ale nevie ich priezviská. Po hádke sa
stalo, že matka išla aj prespať k susede alebo k jej matke na dedinu, prípadne zobrala aj ich do práce na
vrátnicu. Pri konfliktoch bola matka tá, čo nadávala vulgárne, vykričala sa, otec útočil, ničil veci, ale nebol
vulgárny. Naposledy sa otec správal k matke násilne v deň, čo podala trestné oznámenie. Svedkyňa
sa s otcom už nekontaktuje, už nemá otca, nebýva s nimi už tri roky. Na otázky obhajkyne ohľadne
informácií zo zápisníc v spise a výpovedí prípadne iných dokumentov svedkyňa uviedla, že mama jej
všetko ukazuje, dáva prečítať, nemajú tajnosti, čítali si pripravené výpovede na súd, ale svoju výpoveď
písala sama. Na otázky obhajcu ohľadom rodinných financií svedkyňa uviedla, že otec poberá dôchodok
vo výške 317 eur, tento chodí na účet matke, otec tvrdí, že je to na hypotéku, ale nestačí to na celú
réžiu na dom, výplatu vždy odovzdával matke, ktorá z nej všetko hradila. Na jeho osobné výdavky, napr.
cigarety mu matka dávala vreckové, keď pracoval v zahraničí mu navarila, nakúpila a dala vreckové cca
300 eur na dva týždne.
Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedkyni tak, že je to účelové klamstvo. Poprel, že by on začínal,
alebo vyprovokoval nejaké hádky, keď niečo rozbil, bolo to preto, že bol vyprovokovaný poškodenou.
Zopakoval vyjadrenia zo svojej výpovede. Uviedol, že vzťah s poškodenou mal ukončiť skôr, dňa
13.3.2020 podal žiadosť o rozvod manželstva, hoci návrh podal aj v minulosti, ale vzal ho späť, pretože
sa mu poškodená vyhrážala, že ho zničí a deti boli malé, nemali by kde bývať. Priznal, že medzi ním
a poškodenou dochádzalo k hádkam, pri ktorých mohla byť prítomná aj dcéra, ale vždy keď sa voči
poškodenej niečoho dopustil, bola to obrana voči jej správaniu, keď ona na neho útočila napríklad nožom,
hodil stoličku, lebo sa bránil.
Svedkyňa B. J., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželstvo jej brata
a poškodenej bolo normálne do času, kým prepísal polovicu domu na poškodenú. Boli medzi nimi bežné
manželské hádky, ale brat poškodenú netýral. Poškodená rada provokuje, všetko musí byť podľa nej
a ak to tak nie je, tak sa s bratom háda. Navštevovala ich pokiaľ boli ich deti malé a to počas rodinných
sviatkov, Vianoc alebo im nosila ovocie zo záhrady. Navštevovať ich prestala asi v roku 2001 z dôvodu, že
podľa poškodenej mala brata proti nej huckať, avšak aj poškodená ich deti ovplyvňovala proti nej, že vraj
je zlá teta. Počas návštev sa správali normálne, ale brat doma nemohol prejaviť svoj názor, poškodená
ho zahriakla, nemohol mať kamarátov, huckala proti nemu aj deti a brat sa potom prišiel posťažovať
k nej. Svedkom vážnych hádok nebola. Obžalovaný dal poškodenej vo všetkom voľnosť, ona riadila
celú domácnosť a myslel si, že to tak bude v poriadku. Poškodená bola pracovitá, čistotná, ale problém
bol v jej povahe. Polovicu domu prepísal na poškodenú, keďže mu vyčítala, že nebýva vo vlastnom
a myslel si, že bude v rodine pokoj. Brat sa jej sťažoval ako mu poškodená po návrate zo zahraničnej
pracovnej cesty kontroluje vrecká, háda sa s ním a on to už nemôže počúvať, tak sa radšej ide v noci
poprechádzať. Vyhovovalo mu, že pracuje v zahraničí. Poškodená o bratovi nikdy nehovorila pekne,
len to, že je neschopný, že nič nevie poriadne urobiť, pokiaľ niečo urobil, ale nebolo to tak, ako chcela
ona, bola vždy nespokojná. Platby v domácnosti uhrádzala poškodená, nakoľko musela byť prítomná
pri každej platbe, disponovala s peniazmi na účte, bratovi dávala vreckové, všetko čo sa kupovalo,
zabezpečovalo, riadila poškodená. Jej brat nebol agresívny, nikoho neprovokoval, nevyhľadával hádky,
bol ochotný pomôcť, nebol lenivý. Nebola svedkom, že by poškodenú fyzicky napadol, nevidela na
nej modriny. Nepočula brata poškodenej vulgárne nadávať, nepoužíval vulgárne slová a bola to práve
poškodená, ktorá mu vulgárne nadávala. Brat sa už v minulosti chcel s poškodenou rozviesť, ale návrh
zobral späť. S poškodenou sa o problémoch v rodine nerozprávali, nesťažovala sa na obžalovaného,
len hovorila, že je neschopný. Počas návštev u nich nevidela rozbité, zničené veci, nebola prítomná pri
rozbíjaní alebo ničení veci, ale sa stalo, že pri hádkach došlo k rozbitiu tanierov, alebo stoličky, pretože si
ich prišli požičať, ale nevie však kto spôsobil ich zničenie. Nemala vedomosť, že by poškodená musela
ísť s deťmi spať mimo domov.
Svedok M. B., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že bývali s bratom v rodičovskom
dome, brat býval spočiatku v starej časti domu s rodičmi a on v prístavbe, neskôr sa vymenili a brat išiel
bývať do prístavby, kde začal žiť aj s poškodenou, ktorá keď zistila, že obžalovaný býval pôvodne v starej
časti domu, nadávala mu, a tiež jemu a jeho priateľke. Začali riešiť právne rozdelenie domu, pričom
u brata všetko riešila poškodená, avšak stále boli nejaké problémy a po rozdelení domu, hneď spravil
medzi pozemkami plot. Videl ako poškodená jeho brata riadila, čo ako má robiť, vytýkala mu, že to nerobí
dobre a keď sa brata opýtal, či mu to neprekáža, povedal mu, že pre pokoj v rodine to znesie. Neskôr sa
mu brat prestal aj zdraviť a keď sa ho pýtal na dôvod, povedal mu, že si to poškodená nepraje a on to robí
pre pokoj v rodine. Nebol priamo prítomný pri hádkach medzi poškodenou a obžalovaným, počul ich cez
stenu, avšak vždy počul len poškodenú, ktorá kričala, keď nebolo ako chcela. Raz keď ich navštívil, videl
všade rozložené papiere, na ktorých boli vulgárne slová a brat mu povedal, že to urobila poškodená, ale
ju to prejde. Poškodená sa vulgárne a nepekne vyjadrovala aj o ich rodičoch, znevažovala ich, hoci ich
nepoznala a vulgárne nadávala aj jemu, označovala ho za alkoholika. Po odsťahovaní sa z rodičovského
domu, tam prišla bývať jeho dcéra s rodinou a poškodená vulgárne nadáva aj im. Správanie jeho brata
sa zmenilo potom, ako sa s poškodenou oženil, prestal sa stretávať s kamarátmi, zostal samotár, prestal
komunikovať aj s ním, v prítomnosti poškodenej sa nemohli spolu rozprávať, brat chodil len do práce.
Poškodená žiarlila aj na jeho priateľku. Hádky medzi nimi boli stále častejšie, niekedy každý deň, avšak
bol to skôr monológ poškodenej. Nebol svedkom, že by brat poškodenú fyzicky napadol, nevidel na nej
modriny, nepočul ju plakať alebo volať o pomoc. Asi pred ôsmymi rokmi videl poškodenú chodiť s barlami
a brat mu povedal, že spadla zo schodov, s poškodenou sa o tom nerozprával. Vídaval ju tak dvakrát do
týždňa, keď sa stretli na ulici alebo ju videl robiť v záhrade. Nemal vedomosť, že by poškodená musela
s deťmi prespať mimo domu, nehovorili mu o tom ani ich deti, pretože tieto s ním nemohli komunikovať,
ani sa mu nezdravili. Brat sa mu na spolužitie s poškodenou nesťažoval, skôr chodil za sestrou, on ich
nenavštevoval, bol u nich len raz, ale nevidel u nich nič porozbíjané, bolo upratané, čisté. V posledných
dvoch rokoch u nich dvakrát videl políciu, ale nevedel z akého dôvodu.
Svedok N. B., syn obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že od detstva si pamätá
ako sa jeho rodičia vždy hádali, niekedy tieto hádky končili napadnutím, rozbíjaním vecí, otec napríklad
hádzal o zem taniere. Často sa stalo, že museli s mamou a sestrou odísť z domu a prespávali v matkinej
práci, odkiaľ zvyčajne aj v pondelok odchádzali na vlak do Bratislavy, pretože so sestrou navštevovali ZŠ
v Bratislave, do piateho ročníka chodil do školy v L., býval na internáte od pondelka do piatku. Cestovali
vlakom a sprevádzala ich matka, otec nie. Keď mal šesť rokov videl ako sa rodičia hádali, ako otec bije
matku, strháva z nej šaty, keď sa nehádali tak to bol sviatok. Tieto slovné hádky sa zvyčajne končili
aj fyzickým napadnutím zo strany otca. Keď bol starší, napríklad 15-16 ročný a uvedomoval si, že otec
ubližuje matke, napríklad keď ju držal na zemi alebo bil, tak ho už upozorňoval, aby to nerobil. Na otázky
prokurátorky, odkedy – dokedy trvalo takéto správanie otca voči matke, ako často dochádzalo k hádkam,
čo bolo ich predmetom a kto bol iniciátorom svedok uviedol, že už ako 6 ročný si pamätá hádky medzi
rodičmi, skrývali sa so sestrou pod stolom a trvalo až do dňa, keď matka podala trestné oznámenie a otec
bol vykázaný z domu. Hádky boli častejšie keď bol malý, potom už menej, iniciátorom hádok bol raz otec,
raz matka. Keď bol malý, nevedel prečo sa rodičia hádajú, keď bol starší tak to vnímal tak, že otec robil
matke rôzne schválnosti. Slovné hádky rodičov končili aj tým, že otec dal matke facku, raz ju chytil ju
pod krk a začal ju škrtiť alebo hodil do nej pohár, odsotil ju tak, že spadla na zem, prípadne ju chytil silno
za ruky až mala modriny. Matka sa bránila, ale otec bol silnejší, aj on matku bránil, otec ho odstrčil alebo
udrel, mal pred ním rešpekt. Raz bol svedkom toho, ako otec chcel udrieť matku železnou tyčou, ale
netrafil. Matka však nechodila so zraneniami k lekárovi. Otca nevidel nikdy opitého, nevnímal, že by sa
u nich pilo. Uviedol tiež, že bola u nich viackrát polícia, keď bol starší sám vravel mame nech volá políciu
alebo sa rozvedie, raz políciu volal aj on. Po hádke väčšinou mama upratovala, keď otec niečo rozbil
a otec išiel do dielne alebo si ľahol do postele, nepamätá si, že by sa rodičia po hádke niekedy jeden
druhému ospravedlnili, používali aj vulgarizmy. O hádkach museli vedieť aj susedia, museli počuť hádky
na dvore. Na otázky obhajcu ohľadom hádok rodičov, organizácie rodinného života a financií svedok
uviedol, že počas hádok matka slovne prevyšovala otca a on na to reagoval buď tým, že niečo rozbil
alebo na matku útočil fyzicky. Pri sebaobrane aj matka zaútočila na otca, napríklad keď jej dal facku,
dala mu späť alebo ho odstrčila. Matke na otcovi najviac vadilo asi to, že bol lenivý a nemal záujem
o rodinný život, o tento sa starala matka, ktorá všetko platila sama, všetky úhrady spojené s bývaním,
ale otec jej dával peniaze. Potom keď začal robiť v zahraničí jej prestal dávať peniaze, asi v roku 2017,
viackrát musel on pomôcť matke platiť šeky. Vie, že matka robila úhrady aj hypotéky, ale peniaze jej
asi dával otec. Na otázky predsedu senátu ohľadom zlomenia nohy jeho matky a manželstva rodičov
svedok uviedol, že nebol svedkom toho ako si mama zlomila nohu, pamätá sa, že mala barle a že jej to
mal spôsobiť otec. Matka zotrvávala v manželstve s otcom asi preto, že mala dve malé deti, nevie kto
podal návrh na rozvod, spočiatku ani nevedel, že sú rozvedení.
Svedok M. B. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je spoločníkom a do roku 2019 bol činným
konateľom spoločnosti K., v ktorej pracoval a pracuje obžalovaný, ktorého pozná od roku 2014 ako
kľudného, rozvážneho, pracovitého človeka, problémy na pracovisku riešil chladnou hlavou, spory
medzi zamestnancami neriešil násilím, ani si nevynucoval nejaké plnenie. Patrí medzi najlepších
zamestnancov a bol prekvapený jeho trestným stíhaním. Poškodenú spoznal, keď sa do ich firmy
chodila informovať na rôzne príplatky tak raz až dvakrát do mesiaca, nakoľko ona prijímala na účet
peniaze a vždy keď prišla, bolo ju počuť, vynucovala si vyjadrenia. Keď obžalovaný požiadal o zmenu
účtu, na ktorý sa mu posielala výplata, poškodená prišla do firmy, bola rozčúlená, ako si to mohol
obžalovaný dovoliť, jej prejav bol energický, vnímal ho výhražne, poškodenej vysvetlil, že je to právo
obžalovaného . Jej reakcia bola taká, že si to s ním vybaví. K tomuto došlo asi v roku 2017. Ako sa
správal obžalovaný k poškodenej sa nevedel vyjadriť, nakoľko poškodená do firmy chodila sama, alebo
s dcérou. K osobnému životu obžalovaného, finančnej situácii sa nevedel vyjadriť, nakoľko to s ním
neriešil, myslí si, že celkom dobre zarábal, nevšimol si, že by peniaze míňal na uspokojovanie svojich
potrieb. Vo firme sa na neho nikto nesťažoval, že by bol agresívny, je skôr typ človeka, ktorý nič nepovie.
Svedok O. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je susedom obžalovaného, pozná od mladosti a podľa
neho je to pohodový, tichý človek a nikdy ho nepočul kričať. Keď prvý krát počul kričať poškodenú, že
ju zabije, bolo to v noci, vyšiel na dvor a ráno sa dozvedel, že sa pohádali. Hádky medzi obžalovaným
a poškodenou boli v periódach, ale vždy počul kričať poškodenú. O tom, prečo dochádzalo k hádkam,
sa s obžalovaným, nerozprával, nepýtal sa ho. Nevidel, že by fyzicky napadol poškodenú, ani na nej
nevidel žiadne zranenia, keď poškodenú stretol na ulici alebo pri odčítavaní vodomeru. Nevidel k nim
chodiť políciu. Obžalovaný nepožíval alkoholické nápoje, keď ho aj ponúkol, tak odmietol. Podľa neho
aj ostatných susedov je poškodená agresívna a čudovali sa, prečo ju nevyhnal.
Svedkyňa N. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola priateľkou brata obžalovaného M. B., žila s
ním v spoločnej domácnosti 20 rokov asi do roku 2013 v rodinnom dome, ktorý bol pôvodne spoločným
domom obžalovaného a brata, v jednej časti žila ona s druhom a v druhej časti býval obžalovaný
s poškodenou, mali spoločný dvor a spoločnú mali jednu stenu medzi bytovými jednotkami, takže sa
stretávali na dvore. Spočiatku vychádzali dobre, ale keď začali obžalovaný s bratom riešiť dedičské
konanie a vysporiadanie domu, poškodenej sa to nepáčilo a začali vznikať konflikty, hádky medzi
poškodenou a obžalovaným , ale aj s nimi. Poškodená obžalovanému nadávala, útočila a nadávala
aj na brata obžalovaného, vulgárne im nadávala, s ničím nebola spokojná. Po vysporiadaní domu
si predelili pozemok, urobil sa plot, ale hádky a osočovanie, nadávanie na obžalovaného zo strany
poškodenej neprestalo. Vždy mu niečo vytýkala, prestala komunikovať aj s nimi a tiež obžalovanému
zakázala, aby sa s nimi rozprával, načo im obžalovaný povedal, že je to pre pokoj v rodine, aby bol
kľud. Poškodenej vadilo, keď sa stretli aj na dvore alebo sa rozprávali a vtedy obžalovaný radšej vošiel
do domu. Následne sa im prestal aj zdraviť. Hádky od obžalovaného a poškodenej bolo počuť aj cez
spoločnú stenu, poškodená obžalovaného urážala, nadávala mu do debilov, že je neschopný k …..t,
nevie sa postarať o rodinu, zarobiť peniaze, postarať o deti. Dovtedy obžalovanému nadávala, kým
neodišiel z domu sa prejsť alebo si pofajčiť. Obžalovaného nepočula kričať, nevidela ho fyzicky ubližovať
poškodenej, nebola svedkom, že by na ňu útočil, alebo ju bil. Keď poškodená kričala na dvore, tak počula
ako jej povedal, aby išla do vnútra. Nevidela, že by mali niečo zničené alebo porozbíjané. Vedela, že
obžalovaný pracoval na Slovensku aj v zahraničí, avšak nevedela ako dlho tam bol. Nevedela sa vyjadriť
k tomu, či obžalovaný finančne obmedzoval poškodenú, ale od brata obžalovaného mala informáciu, že
poškodená spravuje financie a rozhoduje v domácnosti. Obžalovaného nevidela ubližovať jeho deťom,
ale kdeže k nim nechodila, nevedela sa k tomu viac vyjadriť.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých a psychológia sexuality E. B. R. J., H., ktorý vypracoval na základe objednávky obhajkyne
obžalovaného znalecký posudok č. 97/2019. Znalec sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval znaleckého
posudku a jeho závery predniesol na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že u obžalovaného ide osobu s forenzne irelevantným stavom poznávacích funkcií s intelektom
v pásme priemeru. Tie sú pri introvertovanosti obvineného hlavným regulačným nástrojom, pokiaľ
je nadmerná emočnú záťaž, dochádza k ich zlyhaniu, ,má tendenciu nadmerne zjednodušovať
zložitú podnetovú situáciu, za forenzne relevantné znalec považuje zistenie ohľadom tendencie
k zadržiavaniu emócií, zníženej kvalite uvoľňovania negatívnych emócií, čím dochádza k nárastu
vnútorného napätia a následne k zlyhaniu v kontrole s dopadom na situačne impulzívne agresívne
reakcie. Preferované racionalizačné obranné mechanizmy spojené so zadržiavaním emócií nie
sú v konfliktnom prostredí manželstva postačujúce pre dosiahnutie stability v nárokoch manželky
na prispôsobovanie k jej očakávaným vzorcom správania. Záťažové situácie sú tvorené zmenami
manželského vzťahu v dôsledku bilancovania života partnerkou, nárastom jej snahy o sebaurčenie
v subjektívne požadovanej miere a zmenami role detí vo vzťahu, v súvislosti s ich dospievaním. Obvinený
má záujem o rodinu a jej zabezpečenie, avšak vzhľadom na absenciu podpory zo strany manželky
dochádza k frustrácii s následnou negatívnou emočnou bilanciou a nárastom rizika neadaptívneho
správania. Je pre neho charakteristická nezrelosť, je zraniteľnejší voči problémom pri zvládaní
požiadaviek života, pokiaľ sa vymykajú z bežného rámca doterajšej skúsenosti v interpersonálnej oblasti
a ľahko prispievajú k problémom s kontrolou, pri existencii interpersonálnych konfliktov má tendenciu
k impulzivite s dopadom na prechodné, epizodicky agresívne správanie, so zníženou sociálnou
akceptovateľnosťou, keď zažíva pocity bezmocnosti. Toto má u neho prevažne verbálnu formu, výskyt
fyzickej agresie je anamnesticky podložený len v minimálnej miere /spis/ a po odznení emočnej záťaže
a reštitúcii racionálnych regulačných mechanizmov do pôvodného stavu sa dostáva jeho správanie
späť do predchádzajúcich sociálne prispôsobených hraníc. Existencia týchto epizód má negatívny
dopad na jeho psychický komfort, nakoľko nie je možné hovoriť o osobe bezcitnej, neempatickej.
Z vyšetrenia je zjavné, že sa usiluje o blízke a trvalé vzťahy, pre druhých je však vzhľadom ku svojej
zvláštnosti menej prijateľný a preto sa častejšie stretáva s odmietnutím., so svojím životom je často
nespokojný, zažíva pocity zmätku a bezmocnosti. Takéto prežívanie vedie k správaniu, ktoré môže
navonok imponovať ako „lenivosť“, resp. „neschopnosť“, čo je však v rozpore s pracovnou anamnézou,
keď pracuje v zahraničí, pravdepodobne pri oveľa vyšších nárokoch. Interpersonálne interakcie očakáva
v pozitívnej forme, vyhýba sa agresívnym impulzom, Očakáva a nevníma podporu zo strany manželky,
prípadne detí, zaoberá sa výlučne vlastným negatívnym prežívaním, pričom nie je schopný registrovať
emočné nároky manželky, čím dochádza k narušeniu vzťahu, nevníma jej frustráciu vo vzťahu k jej
potrebe intenzívnej , emočne diferencovanej výmeny, čím sa v kontexte jej vlastností objavuje jej
útočné správanie (o čom svedčí spôsob komunikácie na nahrávke , ktorú mal znalec k dispozícii),
čím dochádzalo k útoku na jeho sebavedomie i tak znížené ako trvalý rys a prispelo to k nadlimitnej
záťaži a neadaptívnemu správaniu. .Znalec u obvineného nezistil znaky disociálnosti, nevykazuje
zvýšené sklony k ľahostajnosti k ľuďom, neprispôsobivosti, citovej plochosti, nesúcitnosti, agresivita nie
je výrazným znakom jeho osobnosti, prevažným spôsobom určujúcim správanie, ide o reaktívny typ
agresivity, táto nemá predátorské proaktívne znaky. Dominuje u neho úzkostne depresívne prežívanie,
negatívne vnímanie budúcnosti. Nezistil znaky deprivácie osobnosti obvineného, ktoré by napovedali
pre škodlivý dlhodobý konzum alkoholu, závislosť je možné vylúčiť.
Znalec považoval za forenzne významnú nezrelosť osobnosti obžalovaného, spojené s obranným
emočným stiahnutím sa v záťaži pri prevažujúcej introvertovanosti, následne zníženou kapacitou pre
zvládanie stresu s dopadom na kvalitu kontrolných a regulačných mechanizmov správania. Dissociálne
prejavy, prejavujúce sa verbálnou a fyzickou agresiou sa vyskytujú v špecifických situáciách, majú
charakter zlyhania v kontrole pri nadmernej interpersonálnej záťaži, agresivita má reaktívnu podobu, ako
reakcia na podnet, ktorý je nadlimitný vo vzťahu ku kapacite pre zvládnutie. Ide hlavne o pocit ohrozenia
vlastnej hodnoty pri opakovaných útokoch na hodnotu osoby, obavy zo straty emočného zázemia,
obavy z izolácie a neistota ohľadom budúcnosti vo vzťahu k zmeneným podmienkam (napr. rozvod).
Konfliktnosť v manželstve pri vzájomnej osobnostnej nekompatibilite a snahe presadzovať svoje postoje
je vysoká, čoho dôsledkom je reakcia na stres tak u poškodenej ako aj u obžalovaného. Obžalovaný
ich zvláda vyhýbavosťou, emočným stiahnutím pri zapojení racionalizačných mechanizmov, ktoré sú
u neho ako introverta preferované. Takto vzniká významne negatívna emočná bilancia u neho, ktorá
prispieva ku generovaniu agresívnych impulzov, Ide prakticky výlučne o interpersonálnu záťaž vo vzťahu
k emočne blízkym osobám. V danom prípade ide v kontexte celkového sociálneho priestoru o špecificky
viazané situácie k manželstvu. Spolužitie s poškodenou vyvolalo u obžalovaného nárast úzkosti,
prehlbovanie depresívnych znakov spojených s dysforickými zlostnými rozladmi, snahou o zmiernenie
týchto nepríjemných pocitov vyhýbaním sa interakcii s ňou, spolu s neadaptívnym vybitím negatívnych
emócii prevažne verbálnou agresiou a situačne i možnou brachiálnou agresiou. Obžalovaný vníma
jej správanie ako útočné, znižujúce jeho hodnotu a teda ako príkorie. Takéto zmeny u obžalovaného
s ohľadom na dĺžku a intenzitu trvania záťaže sú trvalejšie a ich prognóza závisí od ukončenia vplyvu
stresora (manželstvo) a následne od poskytnutej odbornej starostlivosti.
Znalec sa vyjadril aj k príznakom týranej osoby, ktorými sú zmeny v emocionálnych reakciách – pocity
viny, hanby, strachu, zablokovania prejavov zloby alebo hnevu, ktorú popisujú ako nápadnú ústretovosť,
snahu za každú cenu vyhovieť, zmeny v hodnotení vlastnej osoby a ostatných ľudí – sebaobviňovanie,
strata viery, že svet je bezpečné miesto, naučená bezmocnosť a manipulácia s realitou. Vinu na
incidentoch pripisuje hlavne sebe, čo je dôležitý znal pre rozlíšenie pravej a falošnej obete. Symptómy
distresu – poruchy spánku, pozornosti, depresia, suicidálne myšlienky, flashbacky, vyhýbanie sa určitým
podnetom vo vzťahu s týraním, úzkostnosť, týraná osoba neverí možnému riešeniu situácie, pokles
schopnosti vzdorovať, sebazničujúce správanie, bezmocnosť voči násilníkovi a pod. Znalec na základe
dostupných podkladov a získaných informácií uviedol, že u poškodenej nenachádza pocity viny, hanby,
nedochádza k sebaobviňovaniu, nerobí seba zodpovednou za rozklad manželstva, nie je emočne závislá
na tyranovi a vinu jednoznačne pripisuje obžalovanému. Symptómy distresu sú prítomné, nie je však
jednoznačne jasné, z akého zdroja sú, lebo pochádzajú z konfliktného dlhodobého manželstva a trvalej
frustrácie vo vzťahu „neprispôsobivosti manžela“ jej nárokom.
Na hlavnom pojednávaní bol so súhlasom obžalovaného a prokurátorky prečítaný znalecký posudok
č. 18/2018 vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
Mg. B. G. na obžalovaného A. B.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť obžalovaného je
primerane diferencovaná, s nižšou sebareflexiou, intelektom v pásme populačného priemeru, emotivita
je plytšia, vyššie city v základe zabudované, je schopný korigovať vlastné správanie a konanie v smere
konvenčných, morálnych a právnych noriem, stenického a sebapresadzujúceho konania, afektivita
labilná, v záťaži pohotovosť k impulzívnym situačným reakciám typu acting – out, teda k výbušnosti,
možným agresívnymi prejavmi s nepriamou i priamou agresiou, hostilita ako nepriateľský postoj
voči ľuďom nebola identifikovaná a nebola preukázaná forenzne významná osobnostná patológia.
Obžalovaný je schopný fungovať v adekvátnych interpersonálnych vzťahoch, smerom k manželke však
dominuje negatívne emočné nastavenie, aktuálne hnev determinovaný aj v predmetnej veci podaným
trestným oznámením, celkovo však negatívne emočné ladenie voči manželke determinované roky
rozvráteným vzťahom s konfliktogénnou interakciou, neschopnosťou (zrejme vzájomnou) konštruktívne
problémy komunikovať a riešiť, matrimónium je dlhodobo nekonzumované, čo predstavuje ďalší prvok
dlhodobej frustrácie. Jeho osobnosti je vlastné skôr dominantnejšie postavenie, maskulinné tendencie,
ťažšie príjíma podriadivú rolu. Chýbajú prvky pozitívnej emočnej angažovanosti. Aktuálne obžalovaný
verbálne deklaruje rozhodnutie k formálnrmu ukončeniu manželstva.
Obžalovaný v afektívne náročných životných situáciách (teda v situáciách zvýšeného napätia, konfliktov,
hádok a pod.) vzhľadom na zistenú pohotovosť k afektívnej labilite a pri nižšej frustračnej tolerancii, je
možné predpokladať aj reaktibilitu v podobe verbálnej, príp. pri gradovanom konflikte aj k brachiálnej
agresivite smerom k manželke. Predpoklad prípadnej verbálnej či brachiálnej agresie v správaní
obžalovaného je v rámci konfliktov, s nárastom afektívnych prvkov, kedy môže reagovať výbušne, aj
impulzívne, nejedná sa ale o osobnostný typ s predátorskou, útočnou, samovoľnou a samoúčelnou
agresiou, smerujúcou k dosiahnutiu moci nad iným (vrátane manželky), s cieľom ubližovať, škodiť, skôr
o voľnú kanalizáciu afektov v situácii subjektívne prežívaného napätia. Podiel môže niesť aj druhá strana
– správaním s podnetmi, ktoré obvinený subjektívne vyhodnocuje ako útočné, provokatívne, skrivodlivé
a pod. vzhľadom na nenarušený mierne nadpriemerný intelekt, funkčnosť mentálnych bŕzd, v prevažnej
väčšine životných situácií je schopný s príp. podnetmi vyvolávajúcimi agresivitu konštruktívne pracovať.
V jeho osobnosti nie sú prítomné žiadne prekážky, ktoré by mu bránili rozlišovať dôsledky svojho
konania. Znalkyňa z psychologického hľadiska považuje výpovede obžalovaného za čiastočne znížené
v dôsledku tendencie k výhradne pozitívnej modifikácii obrazu o sebe, sociálne želateľným smerom,
v dôsledku istej rozpornosti medzi subjektívnym popisom vlastného správania v záťaži a objektívne
zisteným osobnostným profilom v psychologických metodikách. Znalkyňa u obžalovaného nenachádza
dôvody pre psychiatrické vyšetrenie, pretože nebola zistená prítomnosť akejkoľvek forenzne významnej
psychopatológie.
Súd na hlavnom pojednávaní nevykonal dokazovanie znaleckými posudkami vypracovanými znalkyňou
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia H. P. L. č. 71/2017 na poškodenú E. B. zo dňa
07.12.2017 a znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria B. B. P. č. 12/2018 na
poškodenú E. B. zo dňa 26.01.2018 s poukazom na skutočnosť, že súd v predmetnej trestnej veci
považoval za začatie trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku až uznesenie o vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ČVS: ORP-209/1-VYS-LV -2018 zo dňa 04.05.2018 ,
nakoľko dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci uznesením vydaným povereným príslušníkom
PZ Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, Obvodné oddelenie PZ Levice zo dňa 22.10.2017 ČVS:
ORP-898/LV-LV-2017 o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté
trestné stíhanie pre iný skutok a pre skutok uvedený v uznesení vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva
PZ v Leviciach, OKP pod ČVS: ORP-209/1-VYS-LV -2018 zo dňa 04.05.2018 nebolo vydané procesne
účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku a preto súd
znalecké posudky, ktoré boli do konania zabezpečené ešte pred vydaním uznesenia ČVS:ORP/1-
VYS-LV-2018 zo dňa 04.05.2018 súd považuje za procesne nepoužiteľné. Súd pritom vychádzal
z rozhodnutia NS SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS č. 6/2022 pod č. 63 –
rozhodnutie NS SR 5To5/2021, podľa ktorého ak pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa
§ 206 Trestného poriadku nebolo pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, vydané procesne
účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, takej procesnej situácii
treba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti podľa § 206 odsek 3 Trestného
poriadku považovať vzhľadom na § 206 ods. 2 Trestného poriadku aj za uznesenie o začatí trestného
stíhania a to i vtedy, ak v jeho výroku nie je ust. § 199 Trestného poriadku formálne uvedené.
Procesná použiteľnosť zabezpečených dôkazov, okrem dôkazov, ktoré bolo možné získať aj pred
začatím trestného stíhania podľa Tr. poriadku alebo podľa osobitného zákona je nutné vždy posudzovať
so zreteľom, že k začatiu trestného stíhania došlo až okamihom vznesenia obvinenia.
Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi :
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach, Obvodného oddelenia policajného
zboru v Leviciach o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.10.2017 vyplýva, že obžalovaný A. B.
bol dňa 22.10.2017 o 18:40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia – v C. na ul. B. XXXX/XX, ohrozenej
osoby – E. B. na dobu 10 dní. Kľúče od domu odovzdal policajtovi.
Zo Záznamu zo služby Obvodného oddelenia Policajného zboru Levice zo dňa 04.07.2017 vyplýva, že
v čase od 19.20 hod do 20.20 hod. hliadka preverovala oznámenie A. B., ktorá oznámila, že jej otec
A. B. ju napáda. Na mieste bolo zistené, že sa jednalo o rodinné nezhody kvôli peniazom. K zraneniu
nedošlo. Oznámenie bolo doriešené napomenutím A. B., r.č. XXXXXX/XXXX.
Z odpisu registra trestov je preukázané, že obžalovaný A. B. nemá v Registri trestov žiaden záznam.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný v čase od 7.11.2016 do 25.9.2018 spáchal dva priestupky. Dňa 7.11.2016 spáchal priestupok
podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch – dopravný priestupok za čo
mu bola uložená sankcia – bloková pokuta vo výške 40 eur zaplatená na mieste a dňa 4.7.2017
spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorý bol vybavený napomenutím – bez sankcie. Z výpisu z Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov zo dňa 26.7.2023 vyplýva, že A. B. nemá žiaden nový záznam.
Zo žiadosti poškodenej o uplatnenie nároku na náhradu spôsobenej škody zo dňa 16.1.2021 vyplýva,
že poškodená žiada za prežité fyzické a psychické týranie a následnú rokmi spôsobenú traumu a ujmu
na zdraví náhradu škody vo výške 8.200 eur.
Správa Mesta C. zo dňa preukazuje skutočnosť, že obžalovaný A. B. je prihlásený k trvalému pobytu
na adrese C., B. D. XXXX/XX, na prechodný pobyt v Meste C. nie je prihlásený. Mesto neriešilo
obžalovaného v priestupkovom konaní.
Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice a lustrácie v systéme AVÍZO zo dňa
25.4.2023 vyplýva, že A. B. nie je toho času trestne stíhaný.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 26.7.2023 súd zistil, že obžalovaný v súčasnosti poberá starobný
dôchodok vo výške 818,70 eur. Naposledy bol zamestnaný od 25.4.2022 do 24.4.2023 v spoločnosti I.
s.r.o., so sídlom C., J. X.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 6Pc/16/2020 týkajúceho sa rozvodu manželstva A. B. a E. B., na
základe návrhu A. B. bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 6Pc/16/2020-39 zo
dňa 9.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8CoP/2/2021-77 zo dňa 18.3.2021 súd
rozviedol manželstvo A. B. a E. B. vzhľadom na to, že ich manželstvo je už čisto formálnym, nefunkčným
zväzkom a nie je možné očakávať obnovenie spolužitia manželov. Proti tomuto rozsudku podala
odvolanie E. B., ktorá síce súhlasila s rozvodom manželstva, ale chcela odložiť rozhodnutie o rozvode
manželstva do súbežného ukončenia súdneho procesu v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby,
kde je jej manžel obžalovaným. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8CoP/2/2021-77 zo dňa 18.3.2021
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom poukázal, že konania o rozvod manželstva
a trestné konanie ohľadom podanej obžaloby voči navrhovateľovi (manželovi) nie sú vzájomne
podmienené súdne konania, a preto odvolateľkou vznesená požiadavka na odloženie rozhodnutia do
rozhodnutia v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi nie je dôvodná a preto neakceptovateľná.
Rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6Pc/16/2020-39 zo dňa 9.9.2020 nadobudol právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8CoP/2/2021-77 dňa 26.4.2021.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 11C/20/2019 o vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom
vo vylúčení A. B. z užívania spoločnej nehnuteľnosti na adrese B. XXXX/XX S. C. bolo preukázané,
že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala E. B.. Súd rozhodol o neodkladnom opatrení
uznesením č.k. 11C/20/2019-21 zo dňa 21.5.2019 tak, že žalovaného A. B. dočasne vylúčil z užívania
spoločného obydlia na adrese B. XXXX/XX, C. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a žalobkyňu
– E. B. súd zaviazal podať vo veci samej žalobu proti žalovanému A. B. o vylúčenie užívacieho
práva k predmetnej nehnuteľnosti do 30 dní. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný A. B. odvolanie.
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/230/2019 zo dňa 16.12.2019
tak, že napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/230/2019 zo dňa 16.12.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa
21.1.2020.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 16C/27/2019 bolo zistené, že sa vedie konanie o vylúčenie
užívania A. B. z nehnuteľnosti na adrese B. XXXX/XX, C.. Žalobkyňa E. B. dňa 14.6.2021 rozšírila petit
pôvodne podanej žaloby ( dňa 1.7.2019) o zákaz priblíženia sa k nej a k deťom – N. B. a A. B. na
vzdialenosť 10 metrov a o zákaz priblíženia sa žalovaného aj k ich bližšie špecifikovaným zvieratám
– psovi a poníkom. Súd uznesením č.k. 16C/27/2019-176 zo dňa 1.7.2022 pripustil zmenu žaloby.
Na hlavnom pojednávaní dňa 5.6.2023 strany sporu zhodne navrhli prerušenie konania za účelom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, rodinnému domu na adrese B. XXXX/
XX, C.. Súd uznesením č.k. 16C/27/2019-260 zo dňa 5.6.2023 prerušil konanie na tri mesiace odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia ( 20.6.2023).
Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bolo vykonané dokazovanie zvukovým záznamom na
technickom zariadení – prehratím USB, ktorý predložil obžalovaný , a na ktorom je zachytená interakcia
medzi poškodenou a obžalovaným v ich domácnosti, ktorú si vyhotovil obžalovaný. Súd uvedenú
nahrávku pripustil ako zákonný dôkaz, ktorú si obžalovaný vyhotovil za účelom svojej obrany a obhajoby
voči vyjadreniam zo strany poškodenej a na preukázanie správania sa poškodenej voči jeho osobe.
Nahrávka bola vyhotovená v domácnosti obžalovaného, z obsahu nahrávky vyplýva, že poškodená
mala vedomosť o jej vyhotovovaní, obžalovaný nahrávacie zariadenie položil na stôl, teda na viditeľné
miesto, pričom dôvodom vyhotovenia nahrávky bolo zdokumentovanie verbálnych útokov poškodenej
voči obžalovanému a v zmysle ust § 34 ods. 1 Trestného poriadku má obžalovaný právo navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy, slúžiace na jeho obhajobu. Zo zvukovej nahrávky vyplynulo ako
poškodená obžalovanému vulgárne nadávala, slovne na neho útočila, keď si odkladal veci do chladničky,
prikazovala čo môže a čo nemôže urobiť, vyhrážala sa mu, že bude ešte veľa platiť, určovala ako bude
konať, pričom jej prejav bol agresívny a útočný.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal priame aj nepriame dôkazy a tieto vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v
celkovom súhrne, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru uvedenému
vo výroku tohto rozsudku .
Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.
V predmetnej trestnej veci bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach, odbor
poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Levice dňa 22.10.2017 podľa § 199 odsek 1 Trestného
zákona začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného
zákona na skutkovom základe, že páchateľ v čase okolo 16.00 od dňa 22.10.2017 v C. na Ul. B. č. XXXX/
XX v priestoroch dvora rodinného domu sa po predchádzajúcej slovnej hádke začal správať agresívne
voči poškodenej – svojej manželke E. B., trvale bytom Levice tým, že do nej sotil, následkom čoho spadla
na zem, neutrpela žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom už aj v minulosti sa
voči nej správal viackrát agresívne, čo u poškodenej E. B., trvale bytom Levice vyvolalo dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Leviciach, Odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Levice ČVS: ORP-898/LV-LV-2017
zo dňa 28.02.2018 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie A. B. za prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že v čase okolo 16.00 hod dňa 22.10.2017
v C. na ul. B. č. XXXX/XX v priestoroch dvora rodinného domu sa po predchádzajúcej slovnej hádke
začal správať agresívne voči poškodenej – svojej manželke E. B. z C. tým, že do nej sotil, následkom
čoho spadla na zem, neutrpela žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom už aj
v minulosti sa voči nej správal viackrát agresívne, čo u poškodenej E. B. vyvolalo dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie. Uvedené uznesenie ČVS: ORP-898/LV-LV-2017 zo dňa 28.02.2018 bolo uznesením
prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 07.03.2018 č. 2Pv 534/17/4402-11 zrušené, pretože
je nezákonné. Následne uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice,
odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-209/1-VYS-LV-2018 zo dňa 04.05.2018 bolo podľa § 206 odsek
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie A. B. za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe , že ako manžel E. B. od presne
nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 1996, teda od začiatku ich manželstva do dnešného dňa
v C. na adrese B. č. XXXX/XX, opakovane neprimerane zaobchádzal so svojou manželkou E. B. a to
takým spôsobom, že ju niekoľko krát počas manželstva škrtil, fackal, sotil na zem, vulgárne jej nadával
a ponižoval ju, pričom v minulosti ju napadol železnou rúrou, udieral ju päsťami, hádzal po nej rôzne
predmety, rozbíjal predmety v dome a opakovane ju fyzicky napádal, avšak poškodená neutrpela žiadne
zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom jeho konanie možno hodnotiť ako necitlivé a zlé
zaobchádzanie, ktoré malo charakter trvalosti a určitej pravidelnosti a sústavnosti v dôsledku čoho jeho
konanie na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 71/2017 z odboru psychológia zanechalo na
psychike poškodenej E. B. z C. neurotizáciu jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie, pričom
psychické utrpenie E. B. možno charakterizovať ako ťažké príkorie v dôsledku verbálne aj brachiálne
agresívnych útokov jej manžela na ňu, pričom opakované psychické a fyzické útoky na jej osobu zo
strany manžela A. B. jej spôsobovalo fyzické aj psychické utrpenie, pričom v štruktúre osobnosti E. B.
boli zistené dielčie príznaky syndrómu týranej osoby.
Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti
predmetnému uzneseniu a dňa 25.08.2018 bol obvinený upozornený na zmenu právnej kvalifikácie tak,
že konanie uvedené v uznesení ČVS:ORP-209/1-VYS-LV-2018 zo dňa 04.05.2018 bude kvalifikované
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že v predmetnom trestnom konaní orgány činné
v trestnom konaní nepostupovali v zmysle ustanovení Trestného poriadku týkajúcich a začatia trestného
stíhania a následne vznesenia obvinenia pre skutok, ktorého sa mal dopustiť obvinený. V uvedenej veci
bolo pôvodne začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe, hoci podľa
súdu z konania páchateľa nevyplynulo, že by sa mal poškodenej nejakým spôsobom vyhrážať zabitím
alebo inou ťažkou ujmou a takéto skutočnosti nevyplývali ani z jej trestného oznámenia. Následne po
zrušení uznesenia, ktorým bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie, orgány činné
v trestnom konaní vzniesli obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona na inom skutkovom základe, pričom pre uvedený trestný čin a konanie
obvineného nebolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku.
Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 sa dopustí , kto blízkej
osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie podľa písmeno a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a podľa ods. 3 písm. d/ čin spácha
závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím. Týranie je zlé
zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti,
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od
intenzity zlého zaobchádzania a dlhšie konanie takého zlého zaobchádzania môže byť v jednotlivých
prípadoch nahradené intenzitou útokov. Zároveň je treba uviesť, že fyzický alebo psychický stav utrpenia
je individuálnou kategóriou závislou od prahu znášanlivosti každého človeka.
Znakmi domáceho násilia sú eskalácia prejavov páchateľa – od urážok sa stupňuje k psychickému
znižovaniu ľudskej dôstojnosti až k fyzickým útokom a závažným trestným činom ohrozujúcim život
a zdravie, – opakovanie a dlhodobosť, – jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej
a osoby násilnej – domácim násilím nie sú vzájomné napádania, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby
násilnej a osoby ohrozenej striedajú, – neverejnosť – prebieha spravidla za zatvorenými dverami bytu
alebo domu, mimo spoločenskej kontroly.
V danom prípade obžalovaný poprel, že by poškodenú týral, že by sa voči nej dopúšťal konaní, ktoré mu
obžaloba kladie za vinu. Uviedol, že v manželstve s poškodenou dochádzalo ku konfliktom v dôsledku
žiarlivosti poškodenej, hádkam, pripustil, že poškodenú chytil silnejšie za ruku, kedy jej mohol spôsobiť
modriny, ale bolo to preto, že chcel zabrániť útoku poškodenej voči nemu napr. nožom alebo ju ťahal
dovnútra, keď robila krik na dvore. Pokiaľ sa dopustil voči poškodenej násilných konaní, bolo to v obrane
alebo preto, že ho vyprovokovala. Poškodená mu aj vulgárne nadávala. Poprel, že by zámerne, resp.
úmyselne poškodzoval majetok a rozbíjal veci v domácnosti, hoci pripustil, že niektoré veci ako tanier,
rýchlovarnú kanvicu rozbil, ale nie preto, že by chcel úmyselne ničiť veci, ale bolo to v dôsledku hnevu,
avšak zároveň uviedol, že takto konala aj poškodená. Poškodenej nespôsobil zlomeninu nohy ani iné
zranenia. Priznal, že v októbri 2017 rozbil kvetináč, do ktorého kopol, pretože mu poškodená nadávala,
keď pracoval na zateplení domu a pílil na dvore polystyrén. Počas ich spolužitia pracoval väčšinu času
v zahraničí, peniaze, ktoré zarobil odovzdával poškodenej, resp. chodili na účet, s ktorým disponovala
a problémy začali potom, keď jej odmietol dávať výplatu. Bol to práve on, kto počas manželstva dvakrát
podal návrh na rozvod manželstva, ktorý vzal späť, napriek tomu, že v manželstve boli problémy, ale
kvôli deťom v manželstve zotrval a tiež preto, že sa mu poškodená vyhrážala, že ho zničí.
Podľa obžaloby je spáchanie skutku, ktorý mu kladie za vinu preukázané výpoveďami svedkov a to
poškodenej E. B. a detí obžalovaného a poškodenej A. B. a N. B. a znaleckým posudkom H. P. L.,
ktorý však súd na hlavnom pojednávaní ako dôkaz nevykonal. V skutkovej vete obžaloby sú uvedené
spôsoby konaní, ktoré obsahuje právna veta trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
avšak táto by mala s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré
sú kvalifikačným znakom použitej právnej kvalifikácie. V skutkovej vete by mali byť uvedené vecné,
miestne a časové súvislosti jednotlivých konaní, ktoré v danom prípade absentujú. Podľa obžaloby malo
konanie obžalovaného pokrývať obdobie od roku 1996 do októbra 2017, teda od uzavretia manželstva
obžalovaného s poškodenou až do podania trestného oznámenia, avšak v ňom neboli konkretizované
časové úseky jednotlivých útokov obžalovaného voči poškodenej, aký časový odstup bol od jednotlivých
útokov, ich intenzita, resp. kde presne k nim malo dochádzať. Z výpovedí svedkov – poškodenej
E. B. a detí obžalovaného a poškodenej A. B. a N. B. bolo preukázané, že obžalovaný sa počas
manželstva nesprával voči poškodenej vždy tak, ako to vyžaduje ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona
o rodine, ktorý stanovuje, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z výpovedí
uvedených svedkov vyplynulo, že sa mal obžalovaný voči poškodenej celý čas správať agresívne,
dopúšťať sa konaní uvedených v obžalobe, hoci tu má súd určité pochybnosti, nakoľko svedkovia – deti
obžalovaného vypovedali identicky len o tých útokoch voči poškodenej, ktoré uvádzala aj poškodená
vo svojej výpovedi, dokonca dcéra obžalovaného a poškodená svoju výpoveď mali vopred písomne
pripravenú. Deti obžalovaného a poškodenej sa vyjadrovali k nevhodnému agresívnemu správaniu
obžalovaného, ku ktorému malo dochádzať najmä v čase keď mali mať 5 – 6 rokov, pričom išlo
o konania, ktoré uvádzala poškodená a identicky aj svedkovia, pričom na niektoré iné skutočnosti
týkajúce sa ich života si nepamätali, navyše obaja mali navštevovať základnú školu v Bratislave, kde
boli po celý týždeň, takže sa podľa názoru súdu nemohli objektívne vyjadriť o neustálom napádaní
poškodenej zo strany obžalovaného. Ako uvádzala poškodená aj svedkovia – deti obžalovaného, mal
obžalovaný neprimerane reagovať či už verbálnym nadávaním poškodenej, alebo fyzickým napadnutím,
prípadne rozbíjaním vecí v domácnosti, avšak takto reagovala aj poškodená vo vzťahu k obžalovanému,
čo potvrdili svedkovia deti obžalovaného a poškodenej, podľa ktorých aj poškodená obžalovanému
vulgárne nadávala, a z výpovede svedka N. B. vyplynulo, že mu opätovala facku alebo ho odstrčila,
svedok uviedol, že aj hádky, ktoré medzi nimi vznikali nevyvolával len obžalovaný, ale aj poškodená.
Syn obžalovaného uviedol, že matka bola v konfliktoch verbálne výraznejšia, kdeže je komunikatívnejšia
a vie argumentovať, načo mal obžalovaný následne reagovať agresívnym správaním. Z výpovedí
svedkov A. B. a N. B. ako aj poškodenej vyplynulo, že poškodenej prekážalo, že obžalovaný bol
lenivý, nemal záujem o rodinný život, mal robiť schválnosti. Zo zvukovej nahrávky, na ktorej je
zaznamenaná komunikácia, resp. interakcia medzi poškodenou a obžalovaným, ktorú súd vypočul na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená bola „verbálne výraznejšia“ , tak ako to viedol svedok
N. B. voči obžalovanému, je preukázané, že sa voči obžalovanému správala vulgárne, s verbálnymi
prejavmi agresivity, príkazmi, ponižovaním, teda spôsobom, aký sa kladie za vinu aj obžalovanému.
Aj keď podľa vyjadrení poškodenej a svedkov A. B. a N. B. malo dochádzať zo strany obžalovaného
k opakovanému agresívnemu správaniu voči poškodenej, ktorým jej mal spôsobiť aj zranenia po škrtení,
modriny, zlomenú nohu, ktoré sú uvedené aj v obžalobe, avšak v konaní neboli tieto skutočnosti žiadnym
objektívnym dôkazom preukázané – napr. lekárskou správou a tieto skutočnosti vyplývajú len z výpovede
poškodenej a výpovedí svedkov – detí obžalovaného a poškodenej. Taktiež ublíženie poškodenej
zlomením nohy nebolo preukázané objektívnym dôkazom a ani to, že jej ho mal spôsobiť obžalovaný tak
ako to prezentuje poškodená, kdeže obžalovaný toto jej tvrdenie popiera, pričom k takému konaniu malo
dôjsť asi v roku 2001, teda keď mali deti 5 -6 rokov, pričom svedok N. B. nebol ani priamym svedkom
toho, ako mal obžalovaný poškodenej zlomiť nohu a teda informácie má len z počutia. Tiež nebolo
preukázané tvrdenie svedkov a poškodenej, že museli viackrát volať políciu pre neprimerané správanie
a konanie obžalovaného, nakoľko sa v spise nenachádza takýto doklad alebo správa. Násilné konanie
obžalovaného, ktorého sa mal dopúšťať voči poškodenej, resp. že by mal rozbíjať a ničiť majetok,
že poškodená musela prespávať na jej pracovisku tiež nebolo preukázané žiadnymi inými dôkazmi,
napr. výpoveďami iných svedkov okrem poškodenej a A. B. a N. B., alebo objektívnymi dôkazmi,
napr. vyhotovenými obrazovými snímkami, alebo záznamami z pracoviska a pod. Jediným objektívnym
dôkazom, je záznam polície o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.10.2017
Správanie a konanie obžalovaného, ktoré sa mal dopúšťať od roku 1996 do októbra 2017, ktoré
uvádza poškodená, resp. identicky svedkyňa A. B., a ktoré poškodená pociťovala ako týranie, keď
obžalovaný odmietol stíšiť rádio pri ceste autom, neodviezol ich zo stanice, keď pricestovala s deťmi
z L., rýchla jazda autom, nevhodné správanie so psom, nespokojnosť s tým, že bol lenivý, doma
ležal, nič nerobil, prípadne keď robil, tak bola nespokojná, znečistil trávnik pri rezaní polystyrénu,
postriekal trávnik farbou, silno zhadzoval plechy zo strechy alebo neprerobil kúpeľňu, podľa názoru
súdu nemožno považovať za prejavy týrania, ale o prejavy konfliktného spolužitia. Z dokazovania na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vo vzťahu obžalovaného a poškodenej bola vzájomná nespokojnosť
s priebehom ich manželstva či už zo strany poškodenej, podľa ktorej bol obžalovaný lenivý, neschopný,
zrejme nenapĺňal jej predstavy o manželstve a manželovi, ale aj zo strany obžalovaného, ktorý nebol
schopný naplniť požiadavky, nároky a predstavy poškodenej, resp. odmietal rešpektovať jej príkazy, čím
dochádzalo medzi nimi k hádkam, kriku, rozporom, ktoré ako uviedli svedkovia v niektorých prípadoch
končili zo strany obžalovaného nielen verbálnymi, ale aj fyzickými útokmi. Avšak tieto útoky boli aj
obojstranné a teda ako už bolo uvedené vyššie nebolo jednoznačne preukázané rozdelenie rolí – teda,
že by mala jedna osoba nadvládu nad druhou. Ako vyplynulo z listinných dôkazov – výpisu z registra
priestupkov, obžalovaný bol len v jednom prípade riešený v rámci priestupkového konania za priestupok
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. za konanie, ku ktorému malo dôjsť 4.7.2017, kedy
zavolala políciu dcéra A. B. a predmetom sporu mali byť peniaze, za čo bol napomenutý. Teda ani v tom
to prípade, nenahlasovala konanie obžalovaného poškodená. Zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že
by poškodená za celý čas ich spolužitia oznamovala polícii nevhodné správanie a konanie obvineného,
okrem privolania polície dňa 27.10.2017, čo vyvoláva pochybnosti o jeho neustálom agresívnom konaní.
Ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, obžalovaný počas ich spolužitia podstatný
čas pracoval v zahraničí na turnusy, kde sa zdržiaval 2 mesiace alebo aj dlhšie, teda sa nemohol
pravidelne dopúšťať konania voči poškodenej, z výpovedí svedkov ani z obžaloby nevyplýva, kedy malo
k jednotlivým útokom alebo prejavom správania obžalovaného dochádzať, pričom aj z výpovedí svedkov
– detí obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že tieto sa v útlom veku počas týždňa nezdržiavali doma,
keďže navštevovali školu v L. a v čase dospievania navštevovali strednú školu mimo bydliska a domov
chodili na víkendy.
Ďalší svedkovia, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí nepotvrdili konanie obžalovaného voči
poškodenej. Svedkovia – súrodenci obžalovaného M. B. a B. J., ktorí síce nebývali s obžalovaným
a poškodenou v jednej domácnosti, navštevovali sa veľmi málo, ale nepotvrdili, že by obžalovaný mať
fyzicky ubližovať poškodenej. Svedok M. B. žil v bezprostrednej blízkosti obžalovaného a poškodenej,
jeho bytovú jednotku a obžalovaného s poškodenou delila spoločná stena, mali spoločný dvor a teda sa
stretávali, resp. mal obžalovaného a poškodenú v dohľade, pričom nevidel na poškodenej zranenia, ale
potvrdil, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam. Aj svedkyňa B. J. uviedla, že mala
vedomosti o hádkach medzi obžalovaným a poškodenou, o ktorých jej hovoril obžalovaný, ktorý sa k nej
chodil posťažovať na poškodenú, avšak ani ona pokiaľ navštevovala obžalovaného nevidela zničené
veci v domácnosti jej brata a poškodená sa na správanie obžalovaného nesťažovala. Obaja svedkovia
zhodne uvádzali, že sa obžalovaný veľmi zmenil po tom ako začal žiť s poškodenou, ktorá mu zakazovala
stretávať sa rodinou, nadávala na jeho rodinu, žiarlila a preto aj oni k nim prestali chodiť. Svedkovia
nepotvrdili, že by na poškodenej videli nejaké zranenia. Súd si uvedomuje, že svedkovia M. B. a B. J. sú
súrodenci obžalovaného, teda jeho blízkymi osobami, ktorých výpovede v prospech obžalovaného sa
môžu javiť ako účelové, tendenčné, avšak na hlavnom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa aj N.
Q., bývalá družka brata obžalovaného M. B., ktorá vo vzťahu k obžalovanému nie je v žiadnom blízkom
vzťahu a svedkyňa vypovedala zhodne ako M. B., B. J. a nakoniec aj obžalovaný o konaní a správaní
sa obžalovaného voči poškodenej, resp. poškodenej voči obžalovanému. Svedkyňa uviedla, že ani ona
nevidela, že by obžalovaný poškodenej fyzicky ubližoval, nevidela na nej žiadne zranenia, nepočula
obžalovaného poškodenej nadávať, ale naopak potvrdila, že poškodená sa mala voči obžalovanému
správať vulgárne, nadávať mu, prikazovať alebo zakazovať čo má robiť, zakazovala mu stretávať sa
s nimi. Svedok M. J., ktorý bol zamestnávateľom obžalovaného ho hodnotil pozitívne, uviedol, že sa
nikdy nesprával agresívne, naopak bol kľudný, rozvážny, pracovitý a problémy na pracovisku neriešil
prejavmi agresie. Svedok sa síce nevedel vyjadriť k spolužitiu medzi obžalovaným a poškodenou, avšak
uviedol svoju skúsenosť s poškodenou, keď sa prišla zaujímať do ich firmy, prečo prestali posielať výplatu
obžalovaného na ich účet a na vyjadrenie, že to bolo na žiadosť obžalovaného sa mala poškodená
vyjadriť, že si to s ním vybaví.
Znalci z odboru psychológia B. G. a E. B. J., H., J. vyšetrili obžalovaného nezávisle zhodne skonštatovali,
že u obžalovaného nezistili dominantné prejavy agresivity, ale u neho dochádza v záťažových situáciách
k impulzívnemu konaniu, ktoré sa môže vyznačovať verbálnou a brachiálnou agresivitou, avšak deje sa
tak v afektívne náročných situáciách zvýšeného napätia, konfliktov, hádok, teda ako rekcia pri nadmernej
interpersonálnej záťaži a táto agresivita má reaktívnu podobu smerom k poškodenej. Obaja znalci
u obžalovaného zistili zníženú kapacitu pri zvládaní stresu, čo má dopad na jeho správanie, najmä
voči poškodenej ako to uviedla B. G., že u obžalovaného dominuje negatívne emočné ladenie voči
poškodenej, ktoré determinované rozvráteným vzťahom, s konfliktogénnou interakciou a neschopnosťou
riešiť a komunikovať problémy. Z posudkov znalcov vyplýva, že sa nejedná o typ predátora, vyznačujúci
sa samovoľnou a samoúčelnou agresiou smerujúcou k dosiahnutiu moci nad iným, vrátane poškodenej
s cieľom ublížiť a škodiť. E. B. J. uviedol, že konfliktovosť v manželstve obžalovaného a poškodenej je
vysoká, čoho dôsledkom je reakcia na stres tak u poškodenej ako aj u obžalovaného, a u obžalovaného
vedie k agresívnym impulzom a spolužitie s poškodenou u neho vyvolalo nárast úzkosti, prehlbovanie
depresívnych znakov spojených so zlostnými rozladmi a správanie poškodenej vníma ako útočné, ktoré
znižuje jeho hodnotu a ako príkorie. Ani jeden zo znalcov nezistil u obžalovaného prejavy duševného
ochorenia alebo poruchy, čím vyvrátili tvrdenia poškodenej, resp. aj svedkyne A. B., že obžalovaný je
psychopat, psychicky chorý človek.
Znalec E. B. J. sa v znaleckom posudku vyjadroval a opisoval znaky týranej osoby všeobecne
a po preskúmaní spisového materiálu, výpovedí a vypočutí si nahrávky na USB kľúči, ktorý mu
poskytol obžalovaný, a na ktorom je nahrávka interakcie obžalovaného a poškodenej v ich domácnosti,
znalec uviedol, že výpoveď poškodenej nepotvrdzuje predpoklad pre týranú osobu. Znalec uviedol,
že za zásadný rozpor voči prítomnosti týrania s psychologického hľadiska považuje skutočnosť, že
sa nevytvorila jednoznačná diferenciácia na rolu obete a tyrana. Skutočnosti vyplývajúce zo spisu
a vyjadrenia poškodenej sú v rozpore s týmto rozdelením rolí a nie je možné jednoznačne určiť kto
je nadradený a podriadený a pokiaľ to nie je možné určiť, vzniká pochybnosť, že ide o mechanizmus
týrania a s vysokou pravdepodobnosťou ide o iné typy konfliktných vzťahov manželstiev, ktoré však
z psychologického hľadiska nie sú týraním.
Poškodená E. B. mala podľa obžaloby pociťovať konanie obžalovaného voči nej ako ťažké príkorie, ktoré
spôsobilo následky vo forme neurotizácie jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie a psychické
následky, v štruktúre jej osobnosti boli zistené dielčie príznaky syndrómu týranej osoby. Súd s poukazom
na uvedené skutočnosti a charakter trestného činu poškodenú na hlavnom pojednávaní vypočul ako
obzvlášť zraniteľnú obeť v zmysle § 262a Trestného poriadku s využitím technického zariadenia na
prenos zvuku, aby sa zabránilo vizuálnemu kontaktu poškodenej s obžalovaným a tým aj druhotnej
viktimizácii poškodenej. Po výsluchu poškodenej na pojednávaní a po jeho odročení za účelom výsluchu
ďalších svedkov, sa však poškodená opakovane dostavovala na pojednávania, dokonca zasahovala do
výsluchu svedkov, musela byť upozornená, aby nekomentovala odpovede, resp. nerušila výsluch, ku
všetkých výpovediam sa vyjadrovala a teda nemala problém sa opakovane stretávať s obžalovaným na
hlavnom pojednávaní, z čoho možno usudzovať, že vizuálny kontakt s ním jej nespôsobuje psychické
útrapy alebo inú psychotraumatizáciu, resp. depresie čo vyvoláva pochybnosti o následkoch konania
obžalovaného na jej psychiku tak ako je to uvedené v obžalobe. Aj keď si súd uvedomuje, že z ust.
Trestného poriadku vyplýva právo poškodeného sa zúčastňovať pojednávaní, navrhovať dôkazy, klásť
otázky, vyjadrovať sa k dôkazom, avšak s poukazom na skutkovú vetu obžaloby sa dá skôr predpokladať,
že pokiaľ by mala mať poškodená následky z konania obžalovaného ako to uvádza obžaloba, poškodená
by sa snažila obžalovanému vyhýbať, aby u nej nedošlo k nejakej druhotnej traumatizácii z jeho konania.
Podľa názoru súdu stredne ťažký stupeň depresie a príznaky pre týranú osobu u poškodenej nevyplývajú
ani z prejavov verbálnych prejavov poškodenej na zvukovej nahrávke, ktorú si vyhotovil obžalovaný ako
dôkaz na svoju obranu. Aj znalec E. B. R. J., napriek tomu, že nevyšetril poškodenú, avšak z dostupných
podkladov získaných zo spisu uviedol, že u poškodenej nenachádza príznaky, ktorými sa vyznačuje
týraná osoba.
Ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní poškodená počas trvania manželstva
s obžalovaným, sa nepokúsila uvedené prejavy násilného a neprimeraného konania obžalovaného voči
nej riešiť, v manželstve s obžalovaným zotrvávala a aj na otázku predsedu senátu, prečo nepodala
žiadosť o rozvod manželstva uviedla, že sa nevydávala preto, aby sa rozvádzala. Z pripojených
spisov Okresného súdu Levice bolo preukázané, že poškodená až po vykázaní obžalovaného z ich
spoločného obydlia dňa 22.10.2017 a po podaní trestného oznámenia dňa 07.05.2019 podala na
Okresný súd Levice návrh na vydanie neodkladného opatrenia vylúčenia obžalovaného z užívania ich
spoločného rodinného domu v C., T. D. B. XX, ktorý návrh bol rozhodnutím Krajského súdu v Nitre
zamietnutý, avšak ako vyplynulo z výpovede obžalovaného tento sa napriek tomu do ich spoločného
rodinného domu nedostane, pretože poškodená vymenila zámky na dverách a dokonca má obavy
ísť si vziať svoje osobné veci, aby ho poškodená z niečoho neobvinila. Aj keď bol zamietnutý návrh
na vydanie neodkladného opatrenia a o následne podanej žalobe proti obžalovanému o vylúčení
z užívania rodinného domu, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve obžalovaného a poškodenej vo
veci vedenej Okresný, súdom Levice pod sp.zn. 16C/27/2019 nebolo doposiaľ rozhodnuté, poškodená
dokonca zabraňuje obžalovanému vstup do rodinného domu, ktorého je vlastníkom aj obžalovaný
a zabraňuje mu v užívaní aj ich spoločného majetku. Napriek útrapám, ktoré mala poškodená pociťovať
z konania obžalovaného počas celého manželstva, bol to obžalovaný, ktorý dňa 13.03.2020 podal
návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn.6Pc 16/2020
zo dňa 09.09.2020 rozvedené, avšak poškodená proti rozsudku podala odvolanie, čo je pre súd
nepochopiteľné, keďže poškodená mala pociťovať konanie a teda aj spolužitie s obžalovaným ako ťažké
príkorie.
Keďže súd nevykonal dokazovanie znaleckými posudkom vypracovaným znalkyňou z odboru
psychológia PhDr. L. na poškodenú, nakoľko podľa názoru súdu je procesne nepoužiteľný, nebolo
žiadnym dôkazom preukázané, že konanie obžalovaného malo spôsobiť poškodenej ťažké príkorie.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že nemožno jednoznačne uskutočniť záver, že
obžalovaný svojím konaním naplnil znaky žalovaného zločinu. Aj keď súd nepodceňuje domáce násilie
v partnerských vzťahoch, ktoré zákon definuje ako vzťahy medzi blízkymi osobami, kedy často dochádza
medzi manželmi alebo partnermi resp, blízkymi osobami ku konfliktom s určitými psychickými a fyzickými
následkami, avšak ich intenzita nesmie prekročiť mieru opísanú v § 208 ods. 1 Tr. zákona. Na druhej
strane je však nutné vziať do úvahy aj možnosti riešenia takýchto konfliktov v rámci sociálnych možností
obetí. Aj v danom prípade poškodená mala možnosť počas spolužitia v manželstve s obžalovaným
možnosť riešiť konflikty, resp. prejavy jeho konania a správania sa voči nej v rámci civilného konania
– rozvodom manželstva s obžalovaným, hoci toto nikdy neurobila, alebo vyhľadať odbornú pomoc na
riešenie problémov alebo pomoc iných blízkych osôb, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by
tak urobila, a naopak bol to obžalovaný, ktorý dvakrát podal návrh na rozvod ich manželstva, hoci ho
následne vzal späť, kvôli deťom a až po podaní trestného oznámenia poškodenej v tomto konaní podal
návrh na rozvod ich manželstva, ktoré bolo aj rozvedené, hoci poškodená mala aj v tomto prípade
výhrady, dokonca proti rozsudku podala odvolanie, čo vyvoláva pochybnosti o prežívaní ťažkého príkoria
zo spolužitia s obžalovaným.
Vzhľadom na uvedené pochybnosti a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súd nemal
jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky predmetného zločinu a preto ho
spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného zákona oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom,
ale išlo o konfliktné spolužitie poškodenej a obžalovaného
Poškodená si v priebehu hlavného pojednávania uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy za prežité príkorie, avšak nakoľko súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby, poškodenú v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Levice k sp.zn. 4T 138/2018.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu teba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne
vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Tr. por.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.